Adventný kalendár 2023 || Formula 1 edition || jazdci F1 || ✓

• 9. December •

IHRISKO | Pierre Gasly
______________________________

Ležal na bruchu, ruky založené pod hlavou, tvár uvoľnená, pery pootvorené a jemné kučery padajúce mu do očí, ktoré boli lemované hustým obočím a dlhými mihalnicami.

Keď sa vedľa neho zobudila, hodnú chvíľu len tak ležala na boku a hľadela na neho.
V jej očiach to bol najkrajší muž na planéte a stále neverila tomu, aké obrovské šťastie mala, keď sa v ten jeden jarný deň stretli v autosalóne. On si vyberal nové auto, ona tiež. A obaja chceli presne to isté.
Prenechal jej ho pod podmienkou, že mu dá telefónne číslo a pôjde s ňou na rande.

Vtedy ešte netušila kto to je a čo robí. A bolo jej to jedno.

Na druhý deň jej volal, pozval ju na obed a od toho okamihu boli nerozluční.
Zaľúbila sa do neho rýchlo, bezhlavo a vedela, že ak dôjde k tomu, že by sa rozišli, bola by úplne zničená.

Prvý rok bol pre nich náročný, kritický, ale ustáli ho.
Druhý rok si užívali.
V tretí rok ju požiadal o ruku na spoločnej dovolenke s jeho aj jej rodinou.

"Ten pohľad poznám, chérie." neotvoril oči a aj tak vedel, že pozerá rovno na neho. "Prečo si ma obzeráš?"
"Pretože si krásny." odvetila jednoducho.
"Oh mon Dieu." jeho úsmev jej rozžiaril tvár.

Natiahol ku nej ruku, pritiahol si ju do objatia a pery pritisol na tie jej.

"To by som mal hovoriť ja tebe, non?"
"To nie je pravidlo. A vôbec, musím pochváliť svojho muža, aký je krásny."

Ak by nemali povinnosti, ostali by ležať v posteli omnoho dlhšie.
T/M však mala povinnosti v kancelárii, Pierre mal stretnutie so sponzormi a tak boli nútení opustiť teplo postele a pripraviť sa na ďalší pracovný deň.

"O jednej končím a potom mám voľno, podnikneme niečo?" T/M si kontrolovala diár.
"Prídeš do centra? Mám tam stretnutie a potom nejaké interview-?" mračil sa na voj kalendár. "Možno do jednej, pol druhej budem vybavený."
"Pošli mi adresu a prídem."

Spoločne nasadli do jeho auta, odviezol ju do práce a on si išiel po svojom.

• • •

"Volala mi Ginny. Potrebuje na dva dni pracovne odcestovať a nemá kto ostať s dvojičkami." načrtla T/M opatrne, keď sedeli s Pierrom na obede.
"A ty si jen sľúbila, že my dvaja-?"
"Uhm. Veď máme voľno. Dnes ich vyzdvihneme, zajtra poobede vrátime."
"Chérie, nikdy som sa o deti nestaral- Ja neviem ako sa to robí." zamračil sa.
"Zvládneme to." usmiala sa. "A, na druhej strane, trénuj, Gasly. Raz budeme mať svoje a budeš nútený sa starať."
"Ale na to ešte máme čas-!"
"Ako kto." mykla plecami.

Tému deti nerozoberali často, keď ku tomu ale došlo, Pierre to zakončil slovami, že ešte majú čas.
A síce mal pravdu, T/M podvedome tušila, že ako žena toho času veľa nemá. Nechcela ale otehotnieť akože náhodou. Chcela si byť istá, že dieťa chce aj Pierre.

A jej dvojročné netere jej v tom určite pomôžu.

• • •

"Te T/M!!" rozbehla sa ku nej jedna z neterí, vyskočila a T/M bola nútená zachytiť ju vo vzduchu. "Hoooj!" bľabotala.
"Ahoj, princezná." stískala ju v náruči. "A tu je druhá princezná!"
"Ujo Pier!" skomolenina Pierrovho mena bola rozkošná, druhé dvojča sa hodilo do náruče Pierrovi a on si ju vydvihol hore.
"Čau kočka!" nastavil jej dlaň aby mu po nej ťapla. "Čo budeme dnes robiť?!"
"-mýkačka! -ojdačka!"
"Pôjdeme na ihrisko?"
"Anooo!" zvýskli obe naraz.

T/M pozrela na svoju sestru, ktorá jej niesla dva drobné kufríky.

"Dievčatá si zbalili veci. Oni chcú spať u uja Piera a te T/M." uškŕňala sa. "Majú tam veci na prezlečenie, pyžamká, nejaké hračky. Ak by ste potrebovali ešte niečo, kľúče od domu máte, pokojne príďte po čo bude treba."
"Gi, zvládneme to. Veď je to len na jednu noc."
"No to dúfam! Carl bol taký, že ak to nevyriešime na pobočke do zajtra, ostaneme tam."
"Akože- Na dlhšie?!" Pierre sa zdesil.
"Dva, možno tri dni? Neviem. Ja verím, že zajtra doobeda budem doma."

Ginny sa rozlúčila so svojimi deťmi, zatiaľ čo si Pierre do auta preložil obe autosedačky.

"Kam ich vezmeme?"
"No sľúbil si im ihrisko."
"Ale aké? Ja neviem kde sú ihriská." zúfal, zatiaľ čo dvojičky na zadných sedadlách bľabotali a smiali sa.
"Poď ku škole, tam necháme auto a pár metrov ďalej je veľké detské ihrisko. Unavíme ich a budú nám lepšie spať."

• • •

"NEMÔŽEŠ ICH HOJDAŤ TAK VYSOKO!!"
"Ale páči sa im to!"
"Im sa páči aj keď ich vyhodíš do vzduchu, Pierre. To neznamená, že je to bezpečné pre dvojročné deti." krútila hlavou.

Pierre hojdačku zastavil, dvojičky sa rozbehli ku malému kolotoču, kde si okamžite sadli a dožadovali sa točenia.

"Opatrne!" inštruovala T/M snúbenca. "PIERRE!! NIE TAK RÝCHLO, VYPADNÚ-!!" Pierre opatrne kolotoč zastavil.
"Ako sa mám s nimi hrať, keď mi nedovolíš robiť to po mojom?"
"Pretože pozerám na bezpečnosť, idiot."
"HEJ!!" Pierre uprel ľadovo-modré oči na snúbenicu. "Nenadávaj mi! Sú tu deti!"
"Áno. Tri, očividne." T/M sa snažila potlačiť smiech, potrebovala si zachovať vážnu tvár, aby mala aspoň trochu rešpekt.
"Ty si- Oh-!" Pierre sa uškŕňal. "Poďte, slečny. Teta T/M nám kazí zábavu."

T/M sledovala, ako si dvojičky vzal na ruky, odkráčal s nimi do pieskoviska a spoločne začali tvoriť pieskové koláčiky.

Zo začiatku.

Celé to skončilo tým, že obe dievčatá lopatkou sypali piesok na Pierra - za tričko, do vlasov, na tričko, nohavice, dokonca aj do topánok.

"Viem čo chceš povedať a máš pravdu. Ale pozri aké sú šťastné, T/M! Celý čas sa len smiali. Bavili sa!"
"Pier! Ujo Pier!" dievčatá k nemu utekali s kvetinkami v rukách, Pierre si preto kľakol na ich úroveň. "Ľubiť ťa!" štebotali naraz, podávajúc kvietky Pierrovi.

V tú chvíľu sa v T/M roztopilo všetko a jediné, po čom túžila, bolo mať vlastné dieťa.

• • •

"Chérie, si v poriadku?" šepol Pierre, keď našiel svoju snúbenicu stáť vo dverách hosťovskej izby, sledovala dvojičky ako pokojne spia s plyšovými zvieratkami, ktoré im kúpil Pierre v obchode.
"Som. Jasné." usmiala sa, hlavu zaklonila a Pierre jej vtisol bozk na krk.
"Ale niečo tú tvoju krásnu hlavičku trápi."
"Ja len- Ehm- Ale nič. Je to hlúposť." mávla rukou.
"Mon amour. Ak ťa niečo trápi, nie je to hlúposť. Tak mi to povedz."
"Chcela by som dieťa, Pierre." priznala. "Viem, že sme sa o tom rozprávali. A viem, že sme sa dohodli, že počkáme. Ale dnes som ťa videla s dievčatami a- A ja neviem. Tak to na mňa prišlo. A síce som ešte mladá, nebudem mladá večne." upriamila pohľad na mĺkveho snúbenca, jeho modré oči nenapovedali T/M žiadnu jeho emóciu. "Zabudni na to. Počkáme-"

Pierre ju náhle vydvihol do vzduchu a namieril si to s ňou rovno do spálne.

"Keď chce moja žena dieťa, bude mať dieťa."

~ ~ K O N I E C ~ ~