Adventný kalendár 2023 || Formula 1 edition || jazdci F1 || ✓

• 22. December •

WAFFLE | Liam Lawson
______________________________

venované soonnie1

• • •

Bol to jej sen.
Od detstva vedela, že raz bude mať maličké bistro, kde bude podávať waffle.
Sladké, slané, veľké, malé, biele, hnedé.

Jednoducho waffle na všetky možné spôsoby.

Keď konečne dokončila školu, za pomoci jednej dôležitej osoby v jej živote sa jej podarilo otvoriť si svoj vlastný podnik.

Nebolo to nič prevratné, mohla tam ale robiť waffle a servírovať kávu alebo horúcu čokoládu.

A to ju robilo šťastnou.

• • •

Liam pricestoval domov na sviatky.
Hastings bolo jeho rodné mesto, tu všetko začalo a veril, že raz keď ukončí kariéru profesionálneho jazdca, tak sa usadí s rodinou práve v jeho rodnom meste, ktoré nadovšetko miloval.

V predvianočnom zhone však strácal nervy.
Jeho mamka celé dni len upratovala a piekla, preto nebolo prekvapením, keď sa Liam rýchlo vyparil z domu a prechádzal sa mestom.

Ten kľud, ktorý panoval na slnečných uliciach Hastingsu bol presne to, čo Liam po tak šialenom roku potreboval.

Prechádzajúc okolo malého bistra ho ovanula vôňa. Sladká, karamelová, omamná.
A Liam sa nechal vtiahnuť do vnútra.

Vedel, že sladké by nemal. Nie vo veľkom množstve a nie teraz pred sviatkami, ktoré sú skúškou jeho diéty. Avšak pri pohľade na ponuku wafflí, ktorú si čítal z ponuky nad pokladňou sa mu v ústach zbiehali sliny.

"Dobrý deň. Čo vám- Ponúknem-"

Jeho pohľad smeroval na ženu za pokladňou.
Úsmev im obom klesol. Oči sa jej naplnili slzami.

"T/M." vydýchol Liam.
"Li." povedala T/M v tej istej chvíli.
"To je- Toto je tvoje?"
"Áno. Tak ako som si to vždy priala." odvetila ticho, hlas sa jej v hrdle zasekol. "Budeš- Budeš niečo chcieť?"
"Nie."

Odišiel.

Tak rýchlo ako dnu vošiel, tak bistro aj opustil, nechávajúc zmätenú T/M stáť za pokladňou s krvácajúcim srdcom.

Presne tak ako pred rokom.

• • •

"Vedela si, že v meste je nové waffľové bistro?"

Liam sedel s matkou na záhrade.
Bol večer, Liam urobil ovocnú šťavu a donútil mamku na chvíľu si vyložiť nohy.

"Viem. Chodievam tam často." priznala.
"Prečo si mi to nepovedala?"
"Zlatko, na čo by to bolo dobré-?"
"Vyhol by som sa tomu miestu."
"Ale ty sa jej nemáš prečo vyhýbať. Ty si sa vtedy rozhodol za oboch. Ona to nechcela. Ľúbila ťa. A stále ťa ľúbi."
"Ako to vieš?!"
"Pretože tam každú sobotu chodím na brunch, synak. Rozprávame sa. To, že ty si sa s ňou rozišiel neznamená, že sa na ňu vykašlem aj ja. Nemá v živote nikoho. Mala len teba. A ty si od nej odišiel."

Liamova matka vzala prázdne poháre a džbán do vnútra, nechávajúc tak Liamovi priestor na premýšľanie.

On a T/M boli nerozlučná dvojica od škôlky.
Detská láska prerástla aj do teenagerských čias a oni spolu začali chodiť.
Vtedy mali pätnásť.

Stála po jeho boku počas celej jeho kariéry. Podporovala ho, pomáhala mu keď sa cítil na dne a radovala sa s ním, keď žal úspechy.

Jeho správanie sa voči nej sa zmenilo minulý rok, keď ho uviedli ako náhradného jazdca pre Red Bull a zároveň jazdil vo formule dva.
Začali sa o neho viac zaujímať média, pretože bol dobrý, začali sa o neho viac zaujímať dievčatá a on si to patrične užíval.
A T/M pomaly odstavoval na druhú koľaj, až sa s ňou napokon v decembri rozišiel.

Obaja mali dvadsať a zatiaľ čo si Liam užíval úspech v kariére, T/M prežívala najhoršie obdobie jej života.

• • •

"Môžem Vám niečo- Oh, to si ty." uprela na neho prižmúrené oči. "Čo chceš?"
"Takým tónom sa zhováraš so zákazníkmi?" nadvihol obočie.
"Takým tónom sa zhováram s idiotmi." kontrovala mu. "Čo chceš?"
"Prišiel som na raňajky."
"Prepáč, mám zavreté." pokrútila hlavou T/M.
"Dobre viem, že máš otvorené-" cez pult sa ku nej natiahol. "Vypočuj si ma."
"NEDOTÝKAJ SA MA!" uhla sa mu. "Neviem prečo si tu prišiel, Liam, ale odíď. Konečne som sa naučila žiť bez teba. Po pätnástich rokoch to bolo dosť náročné. Takže čokoľvek mi chceš povedať, nechaj si to. Nezaujíma ma to. Odíď a nikdy sa tu nevracaj."

Na päte sa otočila, zašla za záves, ktorý oddeľoval jej kuchynku od prednej časti a zúfalo sa oprela o linku.

Neverila, že sa niekedy vráti do mesta. A už vôbec neverila, že by našiel jej bistro.
Jeho matka jej sľúbila, že mu to nepovie. Že mu nepovie kde sídli a ani to, že jej dala peniaze na rozbehnutie celého projektu.

"Neodídem len tak, T/M." zrazu vošiel do kuchynky.

Keď zbadal ako T/M plače, bez slova ju objal a aj keď sa mu bránila a snažila sa ho od seba odtlačiť, nedal sa.

"Nebojuj." vydýchol.
"Nenávidím ťa, Liam." plakala mu do hrude. "Odkopol si ma ako prašivého psa! Nechal si ma bez vysvetlenia, bez dôvodu. Pádneho dôvodu."
"Viem. Viem a mrzí ma to. Uvedomil som si to neskoro."
"Prečo si teraz prišiel? Chceš mi ešte viac ublížiť?! Chceš vidieť akú trosku si zo mňa urobil? Pretože to som, Liam. Troska. Navonok spokojná ale vo vnútri kričím o pomoc."
"Počujem to." šepol. "Celý ten rok- Celý ten čas- Nemyslel som na nikoho iného, len na teba."

T/M k nemu dvihla zrak.

"Neozval si sa."
"Pretože som sa bál. Bol som si vedomý toho ako som sa ku tebe zachoval. Že som ti ublížil. Ak by som sa donútil prísť za tebou a ty by si ma poslala preč, asi by som to nezvládol."

Chvíľku jej trvalo, kým spracovala jeho slová.
Keď jej to ale celé zapadlo na správne miesta, odtlačila ho od seba a neveriacky sa na neho zahľadela.

"To nemyslíš vážne, Liam?!" vydýchla plačlivo.
"Baby?"
"Opustil si ma! Rozišiel si sa so mnou tri týždne pred Vianocami. Neuviedol si mi žiaden rozumný dôvod! Pol roka mi trvalo pochopiť, že ja som nič zlé neurobila. Pretože som tu bola vždy pre teba, ani raz som ti nepovedala nie. Bol si môj najlepší priateľ, Liam. Bol si moje všetko. Len vďaka tvojej matke som teraz ešte tu, dokonca len vďaka nej mám toto bistro. Napísala som ti stovky listov, ktoré som ti nikdy neposlala, lebo si povedal, že takto to bude lepšie, že potrebujeme byť od seba." plakala. "A ty máš tú odvahu povedať mi, že by si nezvládol ak by som ťa poslala preč?! TY?! KEĎ JA SOM TO NEZVLÁDALA A BOLO TI TO UKRADNUTÉ?!"

Kričala na neho, ale cítila sa lepšie.
Srdce ju bolelo, ale cítila, že jeho prítomnosť jej hojí tú dieru, ktorú tam nechal.

• • •

"Môžem dostať vanilkové waffle so slaným karamelom a marshmallow?"

T/M prikývla, odbehla pripraviť objednávku, ktorú po pár minútach pred neho postavila.

"Kedy odchádzaš?"
"O týždeň začína nová sezóna. O dva dni odlietam."

Uprel na ňu neistý pohľad.
Boli to pomalé kroky. Veľmi pomalé.
Ale trvali už dva mesiace a obaja vedeli, že je to len otázka času, kedy si povedia, že do toho opäť skočia.

Pretože sa ľúbili.
Navzájom.
Navždy.

~ ~ K O N I E C ~ ~