Adventný kalendár 2023 || Formula 1 edition || jazdci F1 || ✓

• 11. December •

KNÍHKUPECTVO | Yuki Tsunoda
______________________________

Osem hodín ráno.

Kníhkupectvo zívalo prázdnotou.
Bodaj by aj nie, veď T/M otvorila len pred pár minútami, neočakávala, že tak skoro ráno by prišli nejakí zákazníci.

Boli tri týždne do Vianoc a v jej kníhkupectve sa to hmýrilo zákazníkmi, ale zväčša až poobede. V dopoludňajších hodinách málokto zavítal na nákup vianočných darčekov, čo jej dávalo príležitosť ponoriť sa do jej vlastného sveta.

Vybaľovala nové knihy, počúvala vianočné pesničky, spievala si a tancovala pomedzi police. Užívala si každý okamih dňa a nedokázal ju nikto vyviesť z rovnováhy.

Teda až do dňa, kedy sa o pol deviatej ráno nerozozvučal zvonček nad vstupnými dverami a predajne jej vošiel nižší muž.

Pôsobil na ňu veľmi mlado, zababušený v zimušnej bunde, so šálom okolo krku a hrubou čiapkou na čiernych vlasoch, ktoré spod nej strapato vykúkali sa oprášil od snehu a keď sa jeho oči stretli s tými jej, veselo chlapčensky sa usmial.

"Ahoj." pozdravil so silným prízvukom.
"Ahoj." T/M vyšla spomedzi políc, cez hodinky na zápästí stíšila hudbu a pristavila sa pri zákazníkovi. "Budete si želať?"
"Videl som pred dverami tabuľu, že ponúkate aj horúcu čokoládu?"
"Oh, jasné." prešla za pult. "Horkú alebo mliečnu?"
"Mliečnu, prosím."
"Aj so šľahačkou?"
"Môže byť." postavil sa ku pultu, čakajúc na svoju čokoládu sa obzeral po kníhkupectve.
"Kým to pripravím, môžete sa prejsť, možno vás nejaká kniha osloví."
"Nemám veľmi čas čítať knihy." priznal potichu. "Už keď na niečo narazím, čo sa mi zapáči, tak dávam prednosť audio knihám."
"Pššt!" T/M si priložila ukazovák ku perám. "Moje knihy to slovo nemajú radi."
"Vaše- Čože?!" zasmial sa Yuki.
"Moje knihy. To slovo nemajú radi. Bolí ich, že ľudia vymieňajú pôžitok z voňavej viazanej knihy za neosobnú nahrávku." podala Yukimu horúcu čokoládu a blok z pokladne. "Prosím štyri päťdesiat."

Yuki jej podal desať libier so slovami, že to je v poriadku a pohár s čokoládou si zakryl vrchnáčikom.

"Tak sa Vašim knihám hlboko ospravedlňujem. Nabudúce si nájdem čas poobzerať si ich bližšie." kývol hlavou, akoby sa poklonil a opustil teplo kníhkupectva.

• • •

Nasledujúce dni sa tento scenár opakoval.

Yuki prišiel do kníhkupectva o pol deviatej ráno, objednal si horúcu čokoládu, no namiesto toho, aby si ju vzal so sebou, ostal pri T/M, s ktorou sa rozprával o knihách.

Neskutočne ho fascinovala jej vášeň pre knihy.
Sedel pri nej a počúval ju. Jej hlas ho upokojoval, jej rozprávanie o knihe, ktorú práve držala v ruke ho vždy vtiahlo do deja tak veľmi, že si ju hneď aj kúpil.

Nikdy nezabudol na štedré prepitné.
Čo však nevedel, že každú libru, každú penny, odkladala bokom. Jeho prepitné bolo vždy tak vysoké, že chcela vedieť koľko to napokon bude a v danej hodnote mu chcela darovať knihy - nie, že by sa netešila peniazom navyše, ale toto bolo príliš veľa a nebola na to zvyknutá.

Šesť dní pred Štedrým dňom sa odrazu Yuki neukázal.

T/M čakala s horúcou čokoládou, mala úhľadný make-up a nové šaty a v čase, kedy zvyčajne do kníhkupectva vošiel, jej srdce búšilo ako o preteky.

Avšak ani po polhodine čakania sa neukázal a T/M smutne čokoládu vyliala do odpadu.

Na druhý deň sa to zopakovalo, rovnako aj tie ďalšie.
T/M odrazu nevedela, čo sa stalo. Yuki jej o sebe veľa nepovedal, vedela len, že kvôli práci veľa cestuje, že teraz má niekoľko týždňov voľno a rozhodol sa stráviť sviatky v Londýne.

Očividne ho ale prestalo baviť počúvať o imaginárnych postavách z kníh a našiel si lepší program, než návštevu malého kníhkupectva.

Jej život musel ísť ďalej, aj keď sa počas dňa často vracala k tomu, prečo sa u nej dlho neobjavil.

• • •

"Moja drahá, čo ťa trápi?" pýtala sa jej staršia pani, ktorá chodila do kníhkupectva každý týždeň, nevynechala svoju návštevu ani vo Štedrý Deň. "Pôsobíš veľmi smutne."
"Oh. To nič, pani Emilia. To nestojí za reč."
"Dievča zlaté. Ak to niečo vzalo tvoj široký úsmev z tváre, stojí to za každú sekundu." žmurkla na ňu. "Je v tom chlapec, že?"
"Áno. Je. Chodieval tu každé ráno a odrazu prestal, bez slova. Bojím sa o neho. Čo ak sa mu niečo stalo? Nemal tu rodinu. Možno je v nemocnici a nemá sa o neho kto postarať."
"Určite je v poriadku, dievča zlaté. Možno mu do toho niečo vošlo, je pár dní pred Vianocami."

T/M si ťažko povzdychla.

"Asi máte pravdu, pani Emilia. Ani neviem prečo sa tak strachujem- Poznali sme sa len zopár dní."
"Tvoj mozog si to síce vysvetľuje logicky, ale tvoje srdce sa bojí o človeka, ktorého si vybralo ľúbiť."

Pani Emilia zaplatila za novú knihu a spokojná opustila kníhkupectvo.
T/M sa venovala zvyšným zákazníkom, ktorí naháňali darčeky na poslednú chvíľu.

O štvrte poobede vyprevadila posledného človeka, ceduľku na dverách otočila na ZATVORENÉ a pobrala sa za záves, kde už mala pripravené vedro s vodou, aby poumývala predajňu.

Cinknutie zvončeka nad dverami jej oznámilo prichádzajúceho zákazníka a tak vykukla ku pokladni, kto tam stojí.

"Yuki?!" neverila vlastným očiam. "Ty si- TY SI V PORIADKU!!" prebehla okolo pokladne a bez rozmyslu sa mu hodila okolo krku.

Jeho ruky sa jej okamžite omotali okolo trupu, bola od neho pár centimetrov vyššia, ale to bolo posledné, na čo myslela, keď ho držala v objatí.

"Som, samozrejme, že som." smial sa veselo. "Čo si si myslela?"
"Že sa ti niečo stalo. Chcela som obtelefonovávať nemocnice, či v niektorej náhodou nie si." cítila, ako jej slzy úľavy tečú po tvári.
"Oh." zarazil sa, dojatý, že jej na ňom tak záleží.

Ich objatie trvalo hodnú chvíľu, napokon sa ale od seba trochu odtiahli, Yuki sa zadíval T/M priamo do očí.

"Čo je?" opýtala sa, celá nesvoja, že ju stále drží v náruči.
"Bála si sa o mňa." skonštatoval. "Prečo?"
"Pretože ťa mám rada." priznala. "Bol si tu každý deň a odrazu si prestal- Nevedela som, čo sa stalo. Najskôr som sa obviňovala, že som rozprávala o knihách veľa a teba to omrzelo-"
"Nikdy ma neomrzí počúvať ťa rozprávať o knihách." priznal on.
"Prečo si potom neprišiel?"
"Mal som pracovné povinnosti. Niekoľko dní som bol odcestovaný, súrne, volali mi v ten deň, čo som tu bol naposledy, ale poobede. Nemal som na teba kontakt aby som ti zavolal. Vrátil som sa domov pred hodinou a hneď som išiel tu." rozprával rýchlo. "Môžem dostať jednu horúcu čokoládu, prosím?" široko sa usmial.
"Môžeš dostať čo len chceš." T/M mu na líce vtisla bozk.

Chcela ho pustiť a prejsť za pult aby mu pripravila čokoládu, keď ju chytil za ruku a otočil ku sebe.

"Čo len chcem? Tak k tomu ešte jeden bozk, prosím."

Uškrnul sa a pritisol svoje pery na jej.

~ ~ K O N I E C ~ ~