Adventný kalendár 2023 || Formula 1 edition || jazdci F1 || ✓

• 17. December •

ROZDÁVAČKA | Esteban Ocon
______________________________

venované simonaric

• • •

Svoju prácu milovala. Veď si ju aj preto dobrovoľne vybrala.
Pomáhať najmenším, najohrozenejším a najbezbrannejším bolo jej poslanie a vykonávala ho dôsledne a s láskou.

Čo ju však najviac bolelo bolo obdobie Vianoc.

Ľudia náhliaci sa za materialistickými vecami, naháňajúci darčeky pre ľudí, ktorí ich použijú možno raz a zabudnú na ne alebo ich vyhodia.

Počas jednej pokojnej obednej prestávky sedela v jedálni pri okne, výhľad mala na obchodnú ulicu. Ženy v drahých kožuchoch s malými kabelkami, ktoré stáli zväčša viac než T/M ročný plat, chodili z butiku do butiku, prenasledované unavenými manželmi, milencami, šoférmi, ktorí vláčili ich plné tašky, o ktoré nemal nik záujem.

"Hej! Doc!" prisadla si ku nej jej stážistka. "Si nejaká zamyslená."
"Len ma udivuje tá egoistická zaslepenosť ľudí, Zaia." otočila ku nej unavený pohľad.
"Mala by si ísť domov a vyspať sa. Si tu druhý deň vkuse."
"Spala som."
"Pol druha hodiny na gauči v tvojej pracovni nie je spánok." pokrútila hlavou Zaia a položila pred T/M tlačený oznam z riaditeľstva. "Musíš byt fit. Budeme tu mať vzácnu návštevu a ty ako primárka musíš pôsobiť reprezentatívne."

T/M hľadela na pozvánku - v nedeľu, sedemnásteho decembra, prídu na jej oddelenie jazdci Formule jeden, Esteban Ocon a Pierre Gasly. Podľa dodatku donesú darčeky pre deti, rovnako aj odovzdajú finančný príspevok detskému onkologickému oddeleniu.

"Zase si nejaké celebrity potrebujú honiť ego na deťoch?!" mračila sa na oznam.
"Vyznelo to dosť zle." uškrnula sa Zaia. "To po prvé. A po druhé, je to v rámci charity. Alpine, ako jeden z tímov v ef jednotke, vždy prispieva na detskú onkológiu. A ich aktuálni jazdci sú sprostredkovatelia."
"Po celý rok tu máme ticho. A na Vianoce sa roztrhne vrece s charitami. Prečo neprispievajú stále? Pravidelne? Tie deti sú tu každý jeden deň, nie len v decembri."

T/M vstala od stola, podnos s nedojedeným jedlom odniesla a pobrala sa na oddelenie, kde mala zriadenú svoju pracovňu.

"Doktorka T/P?" pípol za ňou hlások, keď vyšla z výťahu, stále obalená zlosťou nad akciou, ktorá má byť usporiadaná na jej oddelení.
"Julie, zlatko. Prečo neležíš?" čupla si ku malej pacientke.
"Chcela som ti dať toto. Kreslila som to ja sama." podala jej obrázok, na ktorom boli dve osoby držiace sa za ruky, pri nich vianočný stromček a srdiečka.
"To je krásne, Jul. To som ja?"
"Áno. A toto je tvoj priateľ. Držíte sa za ruky lebo sa ľúbite. A sú Vianoce. Snívalo sa mi, že si šťastná a vedľa teba bol ujo s tmavými vlasmi. Tak som ti to nakreslila."
"To je od teba milé, zlatko. Dám si to na nástenku." pohladkala ju po ružovej šatôčke, ktorú mala uviazanú na holej hlavičke. "Ideš si teraz ľahnúť? Vieš, čo stále hovorím."
"Telo sa lieči počas spánku. Áno, viem." usmievala sa spokojne a objala T/M okolo pása.

• • •

"Dovoľte mi predstaviť vám doktorku T/P. Je primárkou na detskom onkologickom oddelení a dnes bude s vami tráviť čas." riaditeľ nemocnice predstavil T/M dvom mladým mužom, ktorí na ňu hľadeli s úsmevom na perách.

T/M si ich oboch obzrela. Vekovo jen prišli podobne ako ona.
Prvý z nich sa na ňu usmieval spôsobom, z ktorého jej naskákali nepríjemné zimomriavky. Mal prenikavo modré oči a hľadel na ňu ako keby ju chcel zjesť.
Druhý mal úsmev veselý, príjemný, dotýkal sa mu očí a T/M sa pod váhou jeho pohľadu začervenala.

"Pierre. Pierre Gasly." natiahol ku nej ruku prvý.
"T/M T/P. Rada vás spoznávam." slušne sa usmiala. "A vy musíte byť Esteban, ak je moja príprava správna."
"Presne tak. Esteban Ocon. Ďakujeme, že nás tu dnes pustíte. Celý rok posielam vášmu oddeleniu finančnú podporu, konečne môžem vidieť na vlastné oči, kam to putuje."

T/M bola prekvapená Estebanovým priznaním, že posiela peniaze celoročne.

"Tak ideme?" prehovoril netrpezlivý Pierre.
"Áno. Samozrejme. Nasledujte ma." T/M ich viedla chodbou ku uzamknutým dverám jej oddelenia. "Na oddelení musíte mať nasadené rúško a rukavice, rovnako vám dáme aj sterilný plášť. Deti sú náchylnejšie na choroby, takto ich aspoň ochránime pred vonkajšími baktériami."
"Nebude to vyzerať na fotkách zle?" opýtal sa Pierre a nie len T/M ale aj Esteban na neho neveriacky pozreli.
"Nezaujíma ma, ako to bude vyzerať na fotkách. Mňa zaujíma, aby moje deti nedostali nejakú chrípku, pretože tá ich môže zabiť." prehovorila T/M chladne.

• • •

"Doc??" pribehla ku nej Zaia. "Nerada ruším, ale musíte rýchlo ísť so mnou. S Julie nie je dobre. Dostala vysoké horúčky."
"Ospravedlňte ma!"

T/M nečakala na povolenie odísť od jazdcov. Nechala ich tam s ostatnými zamestnancami a deťmi, ktoré boli dostatočne silné na to, aby strávili zopár hodín mimo postelí.
Stihli im dať hromadu darčekov, hier, plyšových zvieratiek, lega a iných stavebníc a omaľovaniek.

"Jul? Julie?!" T/M pribehla ku posteli svojej malej pacientky. "Zlatko, čo ti je?"
"Bolí ma tuto." chytila sa na pravej strane na podbrušku. "Veľmi to bolí, doktorka."

T/M ju ohmatala, bola síce onkologička, ale základ medicíny mala. Hneď vedela čo sa deje a tak okamžite prikázala pripraviť operačku.

"Zavolajte doktora Jacoba. Julie má zápal slepého čreva. Môže to byť fatálne."

• • •

"T/M?"
"Oh. Esteban. Ešte ste tu?"
"Pierre dávno odišiel, ja som ostal. Niektoré deti sa ešte chceli rozprávať, čítali sme si knihu." cez rúško nebolo vidno jeho úsmev, v očiach sa ale odrážal.
"Mrzí ma, že som nebola s vami. Moji pacienti sú ale pre mňa nesmierne dôležitý. Ak by Julie neprežila obyčajný zápal slepého čreva, nikdy by som si to neodpustila."

Stáli v chodbe s pooperačnými izbami. Cez okno hľadeli na malú slečnu, ktorá spala na veľkej posteli.

"Bude v poriadku?" opýtal sa Esteban zvedavo.
"Julie? Nebude. Má posledné štádium leukémie. Ostáva jej niekoľko týždňov. Toto sú jej posledné sviatky."
"Oh. To ma mrzí."
"Taký je život. Z tohto oddelenia mi odišli vyliečené len štyri deti. Ostatné si Zubatá vždy vezme. Ale bojujú do poslednej chvíle. Sú dokonalé. Vôbec nevnímajú svoju chorobu. Každý deň žijú naplno, radostne. A ja som tu od toho, aby ich ten deň bolel čo najmenej."

Julie na posteli otvorila oči, rozospato sa poobzerala okolo seba a keď cez sklo zbadala T/M po boku s Estebanom, široko sa usmiala a pokývala T/M aby prišla ku nej.

"Hej princezná. Ty si ma teda vystrašila-"
"To je ten ujo z môjho sna, doktorka. Ten, ktorého som ti nakreslila." ukázala na Estebana, ktorý stál vo dverách.
"Čože?"
"Ten s ktorým sa držíš za ruky na mojom obrázku." usmievala sa Julie šťastne, na jej tvári by ste márne hľadali stopy operácie.
"Oddychuj, zlatko. Ráno ťa skontrolujem."

T/M sa vrátila ku Estebanovi. Ten si už skladal rúško dole, vyzliekal si plášť.

"O čom to hovorila?"
"Ale, v týždni mi dala obrázok, na ktorom som vraj ja a držím sa za ruky s nejakým chlapom. Julie tvrdí, že ste to vy. Silou-mocou ma chce dať s niekým dokopy." mávla rukou T/M. "Neberte to zle. Je to ešte dieťa a je po silnej anestézii."

T/M Estebana odprevadila ku dverám oddelenia, ktoré odomkla a spoločne zišli až na prízemie.

"Ďakujem, že ste deťom spríjemnili dnešný deň. Veľmi si to cením."
"To nestojí za reč." usmial sa Esteban. "Smiem vás pozvať na večeru?"
"Čože?!"
"Na večeru. Rande. Pôjdete so mnou na rande? Povedzme zajtra?"
"D- Dobre." prekvapená T/M sa hanblivo usmiala. "Rada pôjdem, Esteban."
"Skvelé! Vyzdvihnem ťa kde len povieš. Tu je moje číslo, napíš mi a upresníme si čas." vtisol jej bozk na líce. "Predsa keď nás tvoja Julie spolu nakreslila, nemôžeme jej sen nesplniť." žmurkol na ňu a odišiel do tmavého večera.

~ ~ K O N I E C ~ ~