Vtipkári

Zatiaľ v meste...

V blízkosti múzea zastavila čierna dodávka. Za ňou húkali majáky troch policajných áut. Mali dozrieť na bezpečný prevoz diamantovej sošky gréckej bohyne múdrosti Atény. Objavili ju len nedávno pri vykopávkach v Aténach. Keďže hlavný archeológ bol rodák z mesta, dovolili mu, aby bola soška vystavená v miestnom múzeu.

Archeológ Peter Mazúr sa spokojne viezol v čiernej dodávke spoločne s kukláčmi a bol natešený. Konečne na neho budú hrdý a svojej rodine dokáže, že štúdium histórie nebola len strata času.

Dodávka zastavila pred zadným vchodom do múzea. Kukláči vyniesli Aténu vo sklenenej vitríne z dodávky. Na zapadajúcom slnečnom svetle sa zaligotala. Peter vedel, že nie je obyčajná. Okrem toho, že bola z diamantu, existovala o nej aj legenda. Našiel ju vpísanú na starých zvitkoch.

Kto sa diamantovej Aténe presne o pol noci gréckeho času pozrie do očí, osvieti ho a získa múdrosť, po ktorej túži každý vojenský generál. Lákalo ho sa jej pozrieť do očí a zmúdrieť, ale ak boli legendy pravdivé, žiadny človek by sa s nimi nemal zahrávať. Legendy obsahovali stále jedno nepísané ale.

Policajti sa rozostavili okolo vchodov do múzea. Niesli predsa vzácni diamantový nález. Žiadny návštevníci v ňom neboli, už mali zavreté. Peter vošiel s kukláčmi do múzea a jedným očkom si obzeral úžasné historické exponáty, ktoré boli výsledkom postupujúceho ľudského pokroku. Bol hrdý na každú jednu vázu, maľbu a aj hrobku, akú kedy ľudia urobili. Všímal si na nich každý maličký detail.

Len jednu vec si všimnúť nemohol. Dve podozrivé individuá sa práve promenádovali pred hlavným vchodom do múzea. Boli asi taký nenápadný ako babička v rokenrolovom oblečený. Prezerali si vchod do múzea a všímali si, podobne ako Peter, všetky detaily. Kde boli umiestnené kamery a aký mali rozsah, najľahšie únikové cesty a v neposlednom rade sa snažili odhadnúť, ktoré okno by mohlo viesť do miestnosti s diamantovou sochou bohyne Atény. Presne tak. Boli to zlodeji.

Kukláči uložili skrinku s Aténou do ďalšej nepriestrelnej sklenenej vitríny. Teraz stála pekne v strede. Kurátor vybavil pre takúto cennú sochu samostatnú miestnosť, aspoň do predstavenia na veľkom historickom plese, ktorý sa v múzeu konal každý rok. Policajti zapli bezpečnostný systém a socha sa ocitla v spleti červených svetelných laserov.

Kurátor potľapkal Petra po pleci. ,,Bude tu v bezpečí."

,,Verím vám," Mazúr sa spokojne usmial a spoločne s Kurátorom zamierili k dverám. Ku dverám sa postavili dvaja policajti a strážili diamantovú sochu. Peter sa za ňou naposledy obzrel. ,,Je pozoruhodné ako starodávna civilizácia dokázala vytvoriť niečo také pozoruhodné."

,,Moja reč. Vďaka tebe celé mesto uvidí, čoho všetkého bolo ľudstvo schopné," pritakal Kurátor. ,,Už si bol s manželkou? Stále sa hnevá?"

,,Ou, určite sa hnevá. Ale teraz konečne pochopí, že môj odchod bol k niečomu dobrý," odvetil mu smutne Peter. ,,Vezmem ju na ples."

,,Perfektný nápad," usmial sa Kurátor, ,,tiež by som tú svoju vzal, ale asi by netancovala. Nedávno bola na operácii. Menili jej kĺby. Aj mňa to už čaká." Vzdychol Kurátor a chytil sa za svoje boľavé koleno. ,,Kávu?"

,,Rád. Poďme do Horúcej šálky. Dlho som tam nebol," obaja muži vyšli z hlavného chodu múzea, ale nevšimli si zlodejov.

Zlodeji čakali, pokiaľ Kurátor a Archeológ zmiznú z dohľadu a zabočia do uličky.

,,Zajtra si ešte skočíme na exkurziu," uškrnul sa jeden zlodej a pohľad upieral na dvere múzea.

,,Marcel? A čo keď to nevíjde?" opýtal sa druhý zlodej a po chrbte mu behali zimomriavky. ,,Nechcem a- aby Darko..."

,,Neboj sa Ľuboš. Ten starec nám nič nespraví, keď dostane zaplatené. Peniaze upokoja každého. Urobíme to, čo šéfka chce. Obzrieme priestory a ona vymyslí plán. Vyfúkneme im ten ich národný poklad priamo pred nosom."