Vtipkári

15. Kapitola

Dve hodiny sme sa všetci rozprávali. Podrobne mi popísali, ako dnes vyprankovali učiteľku huslí na našej škole za to, že dala Katke štvorku, lebo sa raz pomýlila v prednese. Denis jej na sláčik natrel lepidlo a keď chcela učka hrať, zadrhol sa jej pred celou triedou.
Musela sa cítiť trápne, za čo som bol aj rád. Husličkárka bola vždy veľmi nepríjemná.

,,A ako ti je?" spýtal sa nakoniec Denis.

,,Nooo." Bolo mi hrozne. Chcel som plakať, kričať a do niečoho mlátiť.
,,Fajn."

,,Ha, tak tomu neverím," neveselo sa uchechtla Vanda.

,,Keď niekto priveľmi dlho premýšľa nad odpoveďou, môže to byť známkou toho, že klame," povedala Erika vecním tónom.

Všetci na chvíľu stíhli a pozerali všade len nie na mňa. Atmosféra sa z uvoľnenej zmenila na dusnú. Takú dusnú, že som až chcel otvoriť okno.

,,Filip, keby si sa cítil zle, sme tu pre teba," usmiala sa Katka. ,,Môžeš sa nám zdôveriť kedykoľvek budeš chcieť."

,,Sme tvoji kamaráti," dodala Alica.

Zahrialo má pri srdci. Potmehúdsky som sa usmial. ,,Musím sa vám s niečím zdôveriť."

,,Počúvame," Alica si dala ruku ku uchu a naklonila sa ku mne.

,,Rád by som niekoho vyprankoval," vyhlásil som rozhodne.

,,YES!" Alica naradostene vyskočila zo stoličky. Krútila sa a skákala po celej kuchyni.

,,Čertík, trošku sa kroť. Si na návšteve," upozornil ju Denis ako správny učiteľ. Potom sa obrátil ku mne. ,,A vieš už aj koho?"

Veľmi dobre som to vedel. ,,Volajú sa Dano a Fero. Sú to zločinci. Strpčujú mi život a kradnú peniaze. Dano má dokonca aj môj mobil."

,,Oooohoho," Vanda si mydlila prsty. ,,Takže ty sa im chceš pomstiť hej? Pekne."

,,Čo im urobíme?" spýtala sa Katka.

,,Nemali by sme nič," Erika sa nesúhlasne zamračila. ,,Sú to kriminálnici. Čo keď nám potom urobia niečo horšie? Alebo Filipovi?"

Na tento detail som, priznám sa, nepomyslel.

,,Tak zariadime, aby nás nespoznali," rozhodol Denis. ,,Ide sa vyprankovať zlodejov."

,,Čo im urobíme?" chcela vedieť Vanda.

,,Ja už mám plán," pustil som sa do vysvetľovania.

***

Ešte v ten deň sme uskutočnili môj žart. Denis si zabehol domov pre tašku s kostýmami a otcovu dodávku, keďže má jediný z nás vodičák.

Dievčatá nalíčili Katku, aby mohla hrať dámu v problémoch. Ja som vzal svoj bicykel a odviezol sa na ňom o pár ulíc ďalej. Tam som jeden koniec lana priviazal o tyč bicykla a druhú o lampu.

Bicykel som oprel tak, aby lano nebolo na prvý pohľad vidno. Uškrnul som sa sám pre seba a vrátil sa späť k svojmu činžiaku práve vtedy, keď došiel aj Denis na dodávke.

Denis si v rýchlosti obliekol uniformu kuriéra. Dievčatá vyšli von.

,,Máme všetko?" spýtal som sa Denisa.

,,Za mňa hej," odvetil a pozrel na dievčatá.

,,Ešte jedna vec," Alica sa diabolsky usmiala. Vytiahla z vrecka akúsi dúhovú guľku, ktorá sa trbietala a vložila ju Katke do ružovej kabelky.