Vtipkári

6. Kapitola

Peter strávil s Kurátorom poobedie v kaviarni a bol si istý, že z toľkej kávy nezaspí. Čulý sa autobusom viezol domov, do malého domčeka na predmestí. Po ceste šoférovi autobusu vysvetľoval svoje teórie, ako mohli Gréci vytvoriť diamantovú Aténu. Šoféra to absolútne nezaujímalo, ale Petra dobre poznal. Celé mesto ho poznalo, mysleli si, že je blázon, ako inak. Keď mal Mazúr dvadsaťsedem, len tak opustil manželku a vybral sa hľadať nejakú bájnu sochu, ktorá možno ani neexistovala. A teraz... ju našiel. Pre obyvateľov to bol šok. A poriadny.                                                                                                                      
Šofér mal Petrových rečí už plné zuby, preto šliapol na brzdu a autobus zastavil na zastávke. Peter s radosťou z neho vyskočil a rútil sa ku svojmu domu.                                                                                         Aj po ôsmich rokoch vyzeral stále rovnako. Ošúchaná zelená omietka, dve veľké okná, ktoré pripomínali oči a biele vchodové dvere spolu tvorili šťastnú tvár. Aj Mazúr mal šťastnú tvár. Nadšene odomkol dvere a zasvietil svetlo v predsieni. Z obývačky sa ozýval hluk televízie.                                                                             
,,Magda! Som doma!" skríkol nadšene a nevyzutý sa vrútil do obývačky.                                                       
Magdaléna Mazurová sedela na gauči a opravovala testy z matematiky. Jej nervy boli trošku pošramotené. Tichý žiak, Filip Farkáš, o ktorom si myslela, že s ním nebudú problémy, sa dnes spolčil s výtržníčkou Alicou. Verili by ste tomu? Ona nemohla. Dúfala, že to bol len chvíľkový úlet, aké bežne chlapci v jeho veku mávajú. Predsa len bol jediný chlapec v triede.                                                                                       
Magda ignorovala svojho manžela. Mala na to dobrý dôvod.                                                                                                  
,,Magda?" oslovil ju znova Peter a rozpažil ruky. Stisol Magdu do objatia.                                                                         
Odstrčila ho. ,,Len tak si zmizneš na osem rokov! Teraz sa objavíš a začneš ma obíjmať?! Nevedel si zavolať, napísať, alebo aspoň poslať list?! Že žiješ?!" rozkričala sa na neho a vlepila mu poriadnu facku. Petrovi na líci ostala červená škvrna. Magdaléna bola prudká a dynamická a to ho ku nej priťahovalo.                                                                               ,,Ale- ale zlatko. Platil som účty," snažil sa ju upokojiť. Magda po ňom hodila vankúš. Head shoot!                

,,To. Ťa. Neospravedlňuje," zagánila na neho. Peter svoju ženu veľmi dobre poznal a vedel, že jeho žena takto vyvádza len v dvoch prípadoch. Keď má krámy, alebo je smutná. Peter veľmi dobre vedel, že väčšina ľudí ma tendenciu skrývať smútok za hnev a násilie.                                                                                         
Posadil sa vedľa svojej ženy.  Objal ju, nebránila sa, to znamenalo, že jej záchvaty zúrivosti pominuli.                

,,Ale malo to dôvod, že som odišiel," šepol jej do ucha, ,,našiel som ju."                                                          
Magdalénine oči šťastne zaiskrili. Jej manžel o nej básnil, odkedy sa spoznali na vysokej škole. Obaja študovali dejepis. Magdaléna ešte aj matematiku. Obaja si vtedy zaumienili, že sošku nájdu. Spolu. To sa však nestalo, čo Magdu hnevalo. Ale, čo bolo dôležitejšie? To že sa konečne našiel vzácny národný poklad, ktorý hľadali všetci archeológovia, alebo Magdin hnev?                                                                               
Opätovala Petrovi objatie. Potom sa postavil a zatočil svoju ženu. Znova ju chytil a pritiahol si ju do náruče.                                                                                           ,,Kurátor ju chce slávnostne predstaviť na historickom plese,"  zapozeral sa Magde do očí a najviac zvodne, ako vedel sa jej opýtal, ,,pôjdeš so mnou na ples?"                                                                                 ,,Hej, jasné," odbila ho Magdaléna s úškrnom, ,,pretože ja som šprtka a ty kapitán futbalového tímu na strednej, že?" Chcela Petra ešte trochu ponaťahovať než mu povie áno.                                                                                               ,,No svaly na to mám a ty si dosť inteli...," nestihol dopovedať. Magda mu vlepila pusu na pery.                      

,,Rada pôjdem a teraz... musíš mi všetko porozprávať," usmiala sa šťastne. Celý večer strávili tým, že jej Mazúr rozprával o svojom bádaní.                                                                                 
,,Počuj, nechcel by si zajtra prísť spraviť prednášku k nám do školy. S prvákmi práve preberám staroveké Grécko?" spýtala sa ho Nakoniec Magda. ,,Aj tak by si sa celý deň flákal."                                                            
,,Rád porozprávam deťom niečo z histórie. Sú historický nadšenci?" súhlasil Mazúr.                                        

,,Hmmm, ani nie. Ale mohli by sme to zmeniť."