V mestských katakombách...

3 1 1
                                    

Sa zlodeji pokúšali nepokakať od strachu.

Ich šéfka ich hrozivým hlasom karhala. Večer, keď chcela navštíviť ich tajnú skrýšu, zazrela dvoch tínedžerov, ako vstupujú do tajného vchodu.

Poznala ich. Vedela, že sú to žiaci pegečky a aj to, že sú celkom problémový... teda hlavne to dievča.

Nevedela, či niečo videli a počuli, ale vedela, že im to môže riadne skomplikovať akciu.

,,Už som vám povedal. Nič sme nepočuli," triasol sa Marcel.

,,Hovor za seba," Ľuboš si založil ruky a tváril sa sebavedomo, ,,šéfka, upozornil som ho, že počujem kroky a on nereagoval na možnú hrozbu."

Žena sa buchla po čele. Prečo musí mať práve ona za poskokov týchto dvoch.

,,Stačilo obviňovania," vydýchla nakoniec. Jej hlas už neznel hrozivo. Premýšľala. ,,Tie deti mohli niečo vidieť."

,,Čo keď to povedali polišom," zhrozil sa Ľuboš.

,,Pochybujem, že im uverili. Tieto deti tu nemajú veľmi radi, v tom mi možete veriť," uškrnula sa. Dala si ruky za chrbát a prechádzala sa po miestnosti.

,,Ale tak či tak sa ich budeme musieť zbaviť," dodal Marcel a otrávene odfrkol.

Šéfka iba prikývla.

,,Ako to urobíme?" opýtal sa Ľuboš.

,,Ja presne viem ako," šéfka sa diabolsky zasmiala. ,,Bude to vyzerať ako nešťastná nehoda. Veci jednoducho padajú..."

Vtipkári Where stories live. Discover now