Objavená (Iowa 3)

Kapitola 1

Grace

Akurát sa začalo stmievať, keď som pred sebou uvidela ceduľu s nápisom Cedar Falls. Pevnejšie som zovrela volant a zhlboka som sa nadýchla, aby som upokojila divoký tlkot srdca a krátko som pozrela na list papiera na sedadle spolujazdca. Vedľa neho tam ležala fotka mojej matky zamlada, ktorá bola odfotená v dobe, kedy ma čakala. Do očí sa mi natisli slzy, ako som si na ňu spomenula a pevne som zovrela sánku, aby som potlačila plač. Opäť som sa zamerala na cestu, pretože som práve vošla do malého iowského mesta a stiahla som nohu z plynu, aby som našla tú správnu ulicu.

Bože, bolo tu neskutočné teplo.

Narodila som sa a vyrástla v Michigane, kde predsa len bolo znesiteľnejšie podnebie ako to, ktoré panovalo tu. Leto v Iowe rozhodne nebolo také, ako som čakala. Napriek neskorej hodine muselo byť vonku stále aspoň tridsať stupňov. A hoci som mala na sebe iba tielko a šortky, tak som sa potila a tešila som sa, až si v nejakej samoobsluhe kúpil chladenú vodu.

Najprv som však mala pred sebou veľmi dôležitú povinnosť.

Cedar Falls bolo síce malé mesto, ale aj tak som mala problém nájsť ulicu, ktorú som mala napísanú na kúsku papiera. Tak som zaparkovala auto na parkovisku pri supermarkete, kde som si zapla na mobile internet a v mapách som sa snažila nájsť cieľ svojej cesty. Medzitým som stiahla okno až dolu, aby som sa v aute nezadusila a voľnou rukou som si utrela pot z čela.

Ach, našla som to.

Tak som opäť rozbehla auto a vyšla som z parkoviska. Všimla som si, ako sa mi rozsvietil displej od mobilu, ako mi prišla správa. Vzala som ho do ruky, aby som si ju prečítala a žalúdok sa mi stiahol, keď som objavila správu od Ricka. Odignorovala som ju, pretože som na neho teraz nemala náladu a vypla som si mobil, aby mi nemohol zavolať. Vedela som totiž, že ak neodpoviem, začne mi vyvolávať a jeho agresivita sa bude zvyšovať.

Keď som odbočila na správnu ulicu, spomalila som a udivene som sa okolo seba poobzerala. Nečakala som, že to bude taká pekná štvrť s vysokými listnatými stromami lemujúcimi širokú cestu a príjemnými rodinnými domami. Všimla som si, že pred jedným z nich sa hrá skupina detí a do nosa mi odniekadiaľ zavialo vôňu grilovaného mäsa.

Zaškvŕkalo mi v bruchu, pretože som naposledy jedla cez obed a to iba akúsi lacnú bagetu na benzínovej pumpe v Illinois. Netušila som, kedy sa znova najem, pretože peňaženku som mala takmer prázdnu, ako som väčšinu peňazí dala za benzín. Nuž, všetko záviselo od toho, ako David Smith zareaguje, až sa mu objavím pred dverami.

Dom, v ktorom býval, sa nachádzal približne uprostred ulice. Neparkovalo tam žiadne auto, tak som zastavila rovno pred ním a chvíľu som zostala sedieť. Pozorovala som dom, ktorý na prvý pohľad vyzeral udržiavane a hľadala som akýkoľvek náznak pohybu. Nezdalo sa však, že by tam niekto stál za záclonami, tak som spotenými rukami opäť pevne zovrela volant a bojovala som s nutkaním odísť.

Nemáš kam ísť, Grace. Ten chlap je tvoja jediná možnosť, ak nechceš skončiť ako bezdomovec.

Nakoniec som váhavo vystúpila z auta, zabuchla som za sebou dvere a vykročila som po úzkom chodníku ku dreveným schodom, ktoré viedli k hlavnému vchodu. Čím som bola bližšie, tým viac mi tĺklo srdce a v mysli som si prehrávala všetky možné scenáre, ako toto všetko môže dopadnúť.

Bože, dúfala som, že to dobre dopadne.

Keď som sa zastavila pri dverách, zdvihla som ruku a zaklopala som. Ako som čakala, hľadela som na cestu, kadiaľ sem-tam prešiel nejaký nákladiak a premýšľala som, ako asi David Smith vyzerá. Spoznala by som, keby som ho videla? A čo viac, spozná on mňa, keď ma zbadá? Nepocíti akési rodičovské kopnutie, nejaký inštinkt? Zvieratá predsa vždy spoznajú svoje mláďatá, hlavne na základe pachu.