Objavená (Iowa 3)

Kapitola 27

Grace

Od tej strašnej udalosti ubehli dva dni. Luke zostal so mnou celú noc – so súhlasom Davida, presne ako sľúbil. Celý čas sme ležali v posteli, objímali sme sa, bozkávali a nadránom sme sa milovali. Potom som sa mu priznala so svojou obavou, že som tehotná.

Čakala som, že začne vyvádzať, ale tak sa nestalo. Luke stíchol, zatiaľ čo zo mňa nespúšťal vytreštený pohľad a potom sa mu kútik úst nadvihol v šťastnom úsmeve. V šťastnom! Nesmierne sa mi uľavilo, keď som videla jeho výraz a už som sa kontroly u doktora bála menej.

„Po tej noci v sklade som si uvedomil, že sme nemali ochranu, ale myslel som si, že sa pre jeden raz nič nestane," zamumlal proti môjmu krku, keď sa ku mne zozadu pritúlil. „Ale som neskutočne rád, že sa stalo. To znamená, že ani jeden z nás už nikdy nebude sám, Grace. Už sme rodina. Ty, ja a to malé, čo v tebe rastie."

Do očí sa mi natisli slzy po jeho slovách, ktoré sa ešte zdvojnásobili, keď ma pohladil po bruchu. Hoci existovala ešte šanca, že nie som tehotná, tak som o tom bola stále menej presvedčená. Čoraz viac som sa cítila ako budúca matka a návšteva doktora mi to zrejme iba potvrdí.

Ako to však poviem Davidovi? Predsa len, povedať otcovi, že jeho osemnásťročná dcéra čaká dieťa s človekom, s ktorým sa pozná iba chvíľu – to bola silná káva. Už teraz som sa toho desila, no vedela som, že s Lukom po boku zvládnem všetko.

S ním som sa cítila silná.

Neustále som však myslela na Savannah. Od Zary som sa dozvedela, že Finnovu stratu znáša veľmi ťažko, čo ma ešte viac mrzelo, pretože za to všetko som mohla ja, aj keď ma Luke presviedčal, že to nebola moja chyba.

Nedokázala som zabudnúť na to, ako sa Finn vrhol na Ricka a obetoval vlastný život, aby zachránil ten môj. A pritom ma ani nepoznal. Vari psi dokážu vycítiť zloducha a ochrániť bezbranných? V tom prípade bol hrdina, presne ako povedala Hannah a ja mu budem do smrti vďačná.

Keďže ma však stále trápilo to, čo sa prihodilo Savannah, rozhodla som sa aspoň trochu to napraviť. Spýtala som sa Hannah, kde býva a potom som autom zamierila k nej domov. Celú cestu som nervózne hľadela na kartónovú krabicu, ktorú som mala položenú na sedadle spolujazdca, odkiaľ na mňa pozerali dve veľké hnedé oči.

„Neboj sa," prehovorila som k malému šteniatku a poškrabkala som ho za uchom. „Ak ťa nebude chcieť, nechám si ťa ja. Už sa nevrátiš do toho strašného obchodu."

Šteňa sa postavilo na zadné nohy a olizlo mi ruku, neustále kňučajúc a vrtiac chvostíkom. Dúfala som, že ho Savannah prijem, aj keď Finna jej to nenavráti.

Bože, snáď jej týmto gestom ešte viac neublížim. Bol vabank, no veľmi som dúfala, že toto šteňa aspoň trochu zmierni bolesť, ktorú prežívala.

Keď som sa dostala k tej správnej bytovke, vystúpila som z auta a vybrala som šteňa z krabice. Bol to hnedý labrador, ktorého som dnes ráno kúpila v meste spomedzi mnohých, ktoré boli na predaj. Tento ma však zaujal, pretože len ticho sedel a pozeral na mňa, zatiaľ čo ostatní sa vrhli k okraju klietky a snažili sa ku mne dostať.

Keď som vyšla na správne poschodie, zaklopala som a so stiahnutým žalúdkom som čakala.

Otvoril mi Ren.

Keď ma zbadal, prekvapene zažmurkal, no potom sa mu hnedé oči rozšírili, keď mu pohľad padol na psa v mojich rukách. Zdalo sa mi, akoby som mu v očiach zbadala neistotu, no našťastie ma nevyhodil. Miesto toho natiahol ruku ku šteniatku a pohladil ho po malej hlavičke.

„Savannah? Máš návštevu," zavolal do bytu a potom mi ustúpil z cesty, aby som mohla vojsť. Neistým krokom som vošla dnu a nasledovala som ho na terasu, kde som zbadala svoju sestru, ako sedí v záhradnom kresle a tupo civí pred seba.