Kapitola 8

153 15 0
                                    

Grace

Triasli sa mi ruky, tak som si v duchu vynadala a pokúsila som sa upokojiť. Avšak nech som sa snažila akokoľvek, neustále som zrakom ubiehala k Lukovi, ktorý sedel aj s Johnom kúsok od baru. Sem-tam sa nám pohľady stretli, z čoho som bola vždy v rozpakoch a chvíľu mi trvalo, kým som sa z toho oklepala.

Dopekla, prečo som z neho bola taká vykoľajená? Áno, bol to fešák. Ale keď na mňa pozrel, mala som pocit, akoby tie sivomodré oči videli priamo do mňa a keď sa na mňa usmial, tak som pocítila motýle v bruchu. Nehovoriac o tom, ako veľmi sa mi páčila tá jeho sexy jamka v brade.

Bola v serióznom probléme, pretože som sa s ním nemohla zapliesť. Ani s nikým iným. Doriti, nemala som to ešte vyriešené s Rickom a nechcela som nikoho tretieho ťahať medzi nás. Teda, niežeby som s Rickom chcela byť, to nie. Nechcela som ho už nikdy vidieť a rozhodne sa k nemu nevrátim. Ale neuzavrela som to s ním a prišlo mi nespravodlivé byť s niekým iným. Navyše, môj život bol už aj tak dosť komplikovaný na to, aby som sa s niekým zaplietla.

„Zem volá Grace," odvetila Dylan pobaveným hlasom a široko sa na mňa usmiala, keď som na ňu rýchlo pozrela. „Si v pohode?"

„Jasné. Prepáč."

„Treba zájsť do skladu po slamky a dones aj čisté utierky," prikázala mi, potľapkajúc ma po pleci a potom sa venovala ďalším zákazníkom. Urobila som, ako mi povedala a keď som sa vrátila, mala som pocit, akoby sa bar začal trochu vyprázdňovať.

„V stredy je to vždy tak," oboznámila ma Dylan. „Najviac ľudí tu býva v piatok a sobotu. A niekedy aj cez týždeň, ak je v telke nejaký dobrý zápas. Dnes to však nebude nadlho. Zrejme skončíme pred polnocou."

Pozrela som na hodiny visiace na stene, ktoré ukazovali niečo po desiatej. Dylan sa opäť objavila pri mne, tentoraz ukazujúc na pľac.

„Choď pozbierať prázdne poháre a poutierať stoly, kde už nikto nesedí."

Vzala som si teda handru, prázdny podnos a vyšla som spoza baru. Niektoré stoly boli ešte obsadené, tak som odtiaľ pobrala prázdne poháre, ktoré som zaniesla k baru. Dylan ich spratala a potom ma poslala po ďalšie.

Lukov stôl som si nechala až na koniec. Stiahol sa mi žalúdok od nervozity, keď som k nemu pristúpila a váhavo som sa usmiala na Johna Grahama, ktorý ku mne zdvihol zrak. Bol vskutku veľmi pekný, ale na Luka nemal. Ten mi prišiel najviac sexy z celého osadenstva baru. Hlavne teraz, keď si ma premeral od hlavy až po päty, pričom som mala pocit, akoby mu oči stmavli a naplnili sa čisto mužským hladom po žene. Cítila som horko nielen v tvári, ale na celom tele a rýchlo som im vzala prázdne poháre, aby som odtiaľ čo najskôr mohla vypadnúť. Zľakla som sa intenzity jeho pohľadu, pretože nikto iný na mňa tak nepôsobil ako Luke Graham. Dokonca ani pri Rickovi som necítila to, čo pri Lukovi. Bolo to šialené.

Len čo som sa vrátila za bar, Dylan sa ku mne pritočila a opäť ma poslala do skladu po čistiaci prostriedok. Bez reptania som urobila, ako mi povedala, no keď som sa vrátila, všimla som si, že Luke s Johnom tam už nie sú.

Zmocnilo sa ma protivné sklamanie. Nepáčilo sa mi to, tak som si to zakázala, ale napriek tomu som na Luka nedokázala prestať myslieť. Takmer som ho nepoznala, ale tými tmavozelenými očami a akousi tichou aurou sa mi dostal pod kožu.

„Okej, zatvorené," povzdychla si Dylan, keď zamkla za posledným zákazníkom a pomalým krokom sa vrátila k baru. Hodiny ukazovali niečo po polnoci a poslednú pol hodinu sme tu mali už iba jeden stôl, ktorý sa pred chvíľou vyprázdnil. Akurát som vykladala stoličky, keď Dylan obišla bar a urobila uzávierku. Kým som umývala podlahu, tak ona počítala peniaze a keď bolo všetko hotové, poslala ma domov.

„Uvidíme sa zajtra," odvetila s úsmevom potom, čo zamkla dvere, zamávala mi na pozdrav a vykročila po prázdnom chodníku. S povzdychom som sa obrátila k svojmu autu, ktoré parkovalo na malom parkovisku a nastúpila som. Nemala som dobrý pocit, skôr sa mi zdalo, akoby ma niekto sledoval, tak som rýchlo naštartovala a vyrazila som domov.

Len čo som prišla domov, tak som potichu prešla cez tmavý dom až do svojej izby. Osprchovala som sa, aby som zo seba zmyla pot a smrad a potom som si unavene ľahla do postele.

Mala som dobrý pocit z toho, že som bola v práci a niečo som si zarobila. Potom budem Davidovi dávať peniaze za to, že tu môžem zostať a budem prispievať na stravu. Zároveň si budem niečo aj odkladať, aby som sa jedného dňa mohla osamostatniť.

Zdalo sa mi, akoby mi začalo svitať na lepšie časy.

Objavená (Iowa 3)Where stories live. Discover now