Objavená (Iowa 3)

Kapitola 21

Luke

Bol som v riti.

Grace mi tak neskutočne chýbala, až som sa išiel zblázniť. Nespočetne veľakrát som myslel na to, ako som ju nechal stáť na tom parkovisku a už nejeden krát som si to vytkol. Bol som debil, že som ju tam len tak nechal stáť o druhej v noci. Čo keby sa jej niečo stalo? Bože, bolo to odo mňa grobianske a ľutoval som to. Ale tak ma rozhodila, že som musel utiecť.

Čím viac času však odvtedy ubehlo, tým som bol vo väčších sračkách a stratil som o všetko záujem.

Nič ma nezaujímalo.

Chodil som do práce a potom rovno domov. Odmietal som Johna, ktorý ma volal na pivo. Prestal som chodiť za Georgeom, pretože som sa momentálne nedokázal pasovať aj s jeho zdravotným či psychickým stavom. Sám som bol na tom mizerne a potreboval som si sám v sebe upratať.

Doriti, prečo som si ňou vôbec začínal? Chvíle s ňou boli najlepšie v mojom živote, prinavrátila mi zmysel života a teraz, keď bola preč, tak som sa nedokázal pozviechať. Akoby som sa nedokázal tešiť zo života bez nej.

Pritom to bola moja chyba. V prvom rade som nemal dovoliť, aby to zašlo tak ďaleko. Mal som to udržať v platonickej rovine, aby sme boli aspoň priatelia. Lenže môj vták vtedy rozhodol za mňa a všetko sa tým skomplikovalo.

Teraz som o Grace prišiel úplne. Zasrane som sa bál dať jej svoje srdce, ktoré som si vždy tak úzkostlivo strážil, pretože už mnohokrát bolo zlomené. Nie z lásky k ženám, ale k iným ľuďom, ktorí ma opustili. Bál som sa byť opäť zraniteľný, tak som ju radšej odohnal a znova som zostal sám.

Voľný čas som trávil tým, že som sa ešte viac ponoril do prác okolo svojho domu. Opravil som zábradlie na zadnom dvore a pustil som sa do opravy malého člna, ktorý mi tu zanechal predchádzajúci majiteľ.

Keď som doma nič neopravoval, šiel som si zaboxovať do telocvične alebo dvíhať činky. Jednoducho som sa snažil zostať v pohybe a zároveň som chcel vyhnať frustráciu z hlavy.

Najhoršie však boli noci.

Snívali sa mi nočné mory z Afganistanu popretkávané s erotickými výjavmi Grace. Často som sa budil spotený, s panicky búšiacim srdcom a potom som už nedokázal zaspať. To bolo vtedy, keď sa mi snívalo o poslednej misii, z ktorej som sa vrátil pred dvomi rokmi.

Inokedy som sa budil celý nadržaný, vtáka som si držal v ruke a musel som si uľaviť po tom, čo sa mi snívalo o Grace.

Bol som jednoducho na tom dosť mizerne. Moja myseľ bola úplne skurvená.

Počas jedného augustového večera za mnou prišiel John. Akurát som sedel pred telkou, pochmúrne som civel na nejaký futbalový zápas a takýmto spôsobom som chcel prežiť celý voľný večer. Nemal som chuť nikoho vidieť, tak som sprvu na klopanie ani nereagoval, no keď na mňa začal John spoza dverí hulákať, tak som sa s vrčaním postavil a šiel som mu otvoriť.

„No konečne, človeče," oboril sa na mňa a vošiel do domu bez toho, aby som ho pozval ďalej. „Už som si myslel, že tu ležíš v kaluži krvi."

Zabuchol som za ním dvere a prevrátil som oči. „Preháňaš ako ženská."

John položil na stôl fľašu whisky a obrátil sa ku mne, založiac si ruky na hrudi. Nasadil výraz nasraného väzňa, ktorým kedysi bol a prižmúril oči.

„Vyzeráš príšerne."

Odvrátil som sa od neho a zvalil som sa naspäť na gauč. „Vďaka. Ak je to všetko, môžeš vypadnúť."