Objavená (Iowa 3)

Kapitola 20

Grace

Od rozhovoru s Lukom ubehol celý týždeň. Prvé tri dni som bola ako mátoha, ktorá sa ocitla mimo svoju dimenziu a nedokázala som sa prebrať zo šoku. David so Zarou na mňa tlačili, aby som im povedala, čo sa stalo, no ja som tvrdohlavo mlčala a nepriznala som sa, že ma Luke nechal. Nechcela som sa o tom s nikým rozprávať.

Nanešťastie do práce som musela chodiť a tam to bolo o tom istom. Dylan s Aaronom sa ma vkuse vypytovali, čo mi je a pýtali sa na Luka. Darilo sa mi vyhýbať sa odpovediam a miesto toho som sa snažila tráviť čo najmenej času pri nich. Stále som chodila pomedzi zákazníkov, brala im prázdne poháre a čo najmenej som sa zdržiavala za barom, keď nebolo roboty.

Nuž a Luke ma ani raz nečakal na parkovisku. Musím sa priznať, že od toho dňa, čo sa naše rozišli, som každý jeden raz s malou dušičkou čakala, že ho uvidím vojsť do baru alebo čakať v policajnom aute na parkovisku. Luke sa však vôbec neukázal a z toho mi bolo veľmi ťažko.

Keď prišla sobota a mala som konečne voľný víkend, sadla som si s svojou depresiou na zadný dvor pod veľký strom a lúštila som krížovky. Netušila som, či David so Zarou už odišli do Des Moines, kde plánovali ísť na nákupy, no bolo mi to jedno. Vlastne, dúfala som, že áno, pretože som nemala chuť počúvať ich neustále otázky a dohovárania.

Chcela som pokoj.

Neustále som si prehrávala v hlave náš posledný rozhovor a každým dňom som viac a viac ľutovala, že som sa ho spýtala na ten Afganistan. Možno by mi o tom časom povedal aj sám, keby som na neho netlačila. Bola to moja chyba, že ma opustil, pretože som zatlačila na boľavú ranu.

My nie sme priatelia, Grace.

Avšak táto jeho veta mi spôsobovala najväčšiu bolesť. Tak čo sme potom boli? Vari boli všetky tie chvíle duševnej intímnosti, kedy sme si rozumeli a navzájom sa zdôverovali jeden druhému – klamstvom? Tomu som nedokázala uveriť. Nechcela som tomu uveriť.

„Gracie?"

Zdvihla som zrak od krížovky a pozrela som na Hannah, ktorá sa objavila na schodoch vedúcich z kuchyne. Prekvapivo mala na sebe šortky s tielkom, ktoré som u nej ešte nevidela a hnedé vlasy mala vypnuté na vrch hlavy. Vyzerala skôr ako ja než ako ona.

„Čau," pozdravila som ju nezaujato, zatiaľ čo pomaly zišla po schodoch na záhradu a prešla ku mne. Sledovala som ju, ako sa posadila naproti mne a uprela na mňa veľké zelené oči.

„Ani sa ma nepokúšaj spýtať, či som v pohode," varovala som ju.

„A si v pohode?" spýtala sa ma napriek môjmu varovaniu a chytila ma za ruku. „Myslím to vážne, Gracie. Si okej? Vyzeráš totiž príšerne."

„Vďaka. Ty vieš, ako povzbudiť sebavedomie," odvetila som kyslo a potom som pokrútila hlavou. „A nie, nie som v pohode."

Hannah chvíľu mlčala a potom sa ticho spýtala. „Súvisí to s Lukom?"

„Čo si čarodejnica?" spýtala som sa jej podráždene. „Ani nevieš, že medzi nami niečo bolo."

Hannah nadvihla obočie, akoby mi niečo unikalo. „Sama si mi povedala, že ste spolu spali. Takže viem o tom, že ste spolu niečo mali. Takže, teraz sa mi priznaj, čo sa stalo. Je mi jasné, že to súvisí s ním, pretože to, ako vyzeráš, to je jednoznačne znak toho, že ide o chlapa."

Ťažko som si povzdychla a vložila som si tvár do dlaní. Bože, nechcela a zároveň chcela som to s ňou riešiť. Nikomu som o tom doteraz nepovedala, snažila som sa s tým vysporiadať sama, ale pravdou bolo, že som sa začínala cítiť zle.