Objavená (Iowa 3)

Kapitola 26

Grace

Potom sa stalo všetko veľmi rýchlo.

Náhle sa ozval zúrivý štekot, ako do domu vbehol veľký hnedo-čierny pes a vrhol sa na Ricka. Ucítila som uvoľnenie, ako ma pustil a spadla som na zem, ublížiac si na členok. Začula som srdcervúce psie zaskučanie, po ktorom nasledoval ohlušujúci výstrel. Pritisla som si dlane na uši, aby som sa ubránila ďalším strašným zvukom a ticho som sa rozplakala.

Bože prosím, nech je už po všetkom. Prosím, nech to konečne skončí!

Zrazu som však na vlasoch ucítila ľahký dotyk, akoby ma niekto pohladil. Zdvihla som hlavu, uvidiac pred sebou kľačať Luka s utrápeným výrazom, ako ku mne naťahuje ruky. Okamžite som si stiahla dlane z uší a vrhla som sa mu do náručia, až som ho takmer prevrátila a schúlila som sa mu v objatí. Kútikom oka som si všimla, že Rick leží na zemi v kaluži krvi a pri jeho nohách...och nie!

To nie!

„Finn!" zvrieskla Savannah vydesene, keď vbehla do domu spolu s Hannah a rozbehla sa ku psovi, ktorý ležal na zemi, krv sa pod ním hromadila a ťažko dýchal. Savannah klesla na kolená, slzy jej stekali po tvári a roztrasenými rukami sa dotkla svojho psa, ktorý na ňu upieral veľké hnedé oči.

Bol to srdcervúci pohľad, ktorý ma ešte viac rozplakal.

„Bože, to nie," dostala zo seba roztrasene a pohladila Finna po hlave. „Nesmieš ma opustiť, počuješ? Ešte nie. Ešte je príliš skoro. To ti nedovolím." Potom zdvihla hlavu a zvrieskla na blízko stojacu Hannah. „Zavolaj veterinára! Okamžite!"

Luke ma pevne držal, zatiaľ čo som s plačom sledovala svoju sestru, ako sa skláňa ku svojmu milovanému psovi a dlane mu pritíska na ranu, odkiaľ mu tiekla krv. Trhalo mi srdce, keď som to videla. Kúsok od neho ležal zakrvavený nôž, ktorým ho Rick bodol, keď sa na neho vrchol.

Aby ma chránil. Bože, ten pes zomrel kvôli mne.

„Už je na ceste," prehovorila Hannah tichým, bolestivým hlasom, keď klesla k Finnovi z druhej strany a s plačom ho pohladila. „Si hrdina, Finn. Si veľký hrdina." Potom zdvihla hlavu a položila dlaň na sestrine rameno. „Savannah..."

Savannah znova srdcervúco vzlykla a oprela si čelo o jeho hlavu, nespúšťajúc z neho ruky. Pes začal dýchať čoraz pomalšie, až sa mu hrudný kôš o chvíľu prestal nadvihovať a v obývačke nastalo desivé ticho.

Zavrela som oči, keď Savannah zavyla od neskutočnej bolesti a skryla som si tvár pod Lukovu hlavu. Vo vlasoch som ucítila jeho pery, no ani tie nepomohlo zmierniť to, čo som prežívala.

Akoby mi niekto vytrhol srdce.

Kvôli mne zomrel pes, ktorého Savannah neskutočne milovala. Bože, ako s tým budem žiť? Nikdy mi to neodpustí. Nikdy si to sama neodpustím.

Prečo sa to všetko muselo stať? Prečo to muselo takto dopadnúť? Toto bola jedna obrovská nočná mora, z ktorej sa mi nedarilo zobudiť sa a každou sekundou som sa cítila stále horšie a horšie.

O krátku chvíľu do domu vošiel veterinár Brock nasledovaný Renom, ktorý si okamžite kľakol k Savannah a vzal ju do náručia s mučivým výrazom na tvári. Sledovala som, ako sa Brock posadil k Finnovi, vyskúšal mu pulz a potom pokrútil sklonenou hlavou. Potom ho prehliadol, pričom si najviac prezeral ranu na bruchu. Tichým hlasom skonštatoval, že mu nôž prebodol dôležité orgány a ani okamžitá pomoc by mu nezachránila život.

Nasledujúce sekundy boli ako z nejakého príšerného sna.

Registrovala som, ako sa doma objavil David so Zarou a spolu s nimi niekoľko policajtov. Rickovo telo zmizlo, rovnako aj telo Finna, ktoré Ren zabalil do deky a spolu so Savannah odišli. Ani jeden z nich sa pri mne nezastavil, čo som im nezazlievala. Kvôli mne bol ich milovaný pes mŕtvy.

Hannah so Zarou na kolenách utierali krv, ktorá zostala v obývačke na podlahe a David sa utrápene rozprával s policajtmi o tom, čo sa stalo.

Luke ma neustále držal v náručí, nepustil ma ani na sekundu a dopodrobna vysvetľoval policajtom aj Davidovi, čo sa stalo. Potom sa tam objavil aj John, ktorý sa ponáhľal utešovať Hannah, ktorá to už tiež nezvládla a psychicky sa zložila. Plakala mu v náručí, zatiaľ čo ju dvíhal zo zeme a objímal ju tak silno, že ju div nerozmačkal.

Bola to čistá tragédia.

Keď všetci policajti s Brockom odišli, odviedol ma Luke do mojej izby a tam si ku mne sadol na posteľ. Stále bol v uniforme, no vypol vysielačku a pritiahol si ma na kolená, zatiaľ čo som neprestávala plakať. Neustále ma hladil a bozkával na spánok, ako sa ma snažil utíšiť.

„Už je po všetkom," zašepkal mi do ucha a pohladil ma po líci. „Som tu pri tebe, bejby. Si v bezpečí. Už ti nikto neublíži, sľubujem."

Prikývla som a utrela som si slzy z líc. „Je to všetko moja vina."

„Nie je to tvoja vina. Ako ťa to mohlo napadnúť?"

Zdvihla som zrak a pozrela som mu do nádherných sivomodrých očí. „Kvôli mne zomrel Finn. Savannah ma bude odteraz nenávidieť do konca života!"

Luke zdvihol ruku a opäť pohladil ma po líci. „Finn ti zachránil život, Gracie. Buď mu za to vďačná."

Opäť som vzlykla. „Ale mne je to tak ľúto!"

„Aj mne, ale som rád, že ty si prežila. To je pre mňa najpodstatnejšie."

Chvíľu bolo ticho, ako som plakala, no potom som mu položila otázku, ktorá mi vŕtala v hlave.

„Ako...ako si vedel, že ti klamem? Vtedy za dverami?"

Pousmial sa, neustále ma hľadiac po tvári. „Celý čas si mi tlačila do hlavy, že sme priatelia a náhle mi budeš tvrdiť, že nie sme? To si nebola ty, Grace. V tej chvíli som vedel, že niečo nie je v poriadku. A som zasrane rád, že som vtedy neodišiel, pretože by som o teba isto prišiel."

Silno som ho objala okolo krku. „Bála som sa, že zomriem."

Luke sa zachvel, akoby ním prešla zima. „Aj ja, láska. Aj ja."

Láska.

„Myslela si to vážne, keď si povedala, že ma miluješ?"

Jeho tichá otázka ma prinútila zdvihnúť hlavu a hanblivo som mu pozrela do očí. Hľadeli na mňa tak intenzívne, tak naliehavo, akoby som jediným slovom dokázala buď rozbiť jeho svet alebo ho totálne zlepšiť.

„Áno," zašepkala som so vzlykom. „Milujem ťa, Luke."

Privrel oči, no potom ich znova roztvoril a naliehavo ma pobozkal. Tlačil sa na moje ústa, akoby od toho závisel jeho život a ja? Držala som sa ho ako kliešť, aby mi neutiekol a urobila by som všetko preto, aby sme mohli zostať spolu.

„Zostaneš dnes so mnou?" spýtala som sa ho medzi bozkami a pevne som mu zovrela límec čiernej služobnej košele.

„Samozrejme," odvetil bez toho, aby sa odo mňa odtiahol a pohladil ma po vlasoch. „Už sa ma nezbavíš, bejby."

V jeho slovách bol prísľub, ktorý ma upokojil na duši a vniesol do mňa trochu svetla po tom tragickom zážitku. Verila som mu, pretože to mal napísané v očiach. A hoci mi nevyjadril svoje city, tak som začala veriť Hannah, ktorá tvrdila, že ma Luke miluje.

Jeho oči hovorili to isté.