Objavená (Iowa 3)

Kapitola 16

Luke

Dnes som mal nočnú. Znudene som prechádzal autom po uliciach, hľadajúc niečo, čo by stálo za zastavenie a policajné riešenie. Avšak dnes boli ulice pokojné, nemusel som riešiť ani opilcov, ani bezdomovcov. Na jednej strane to bolo fajn, pretože som sa nemusel nasierať ani stresovať. Ale na druhej strane to bola nuda a nočná sa mi ťahala.

Nebolo nič horšie ako nuda v práci.

Okolo polnoci som zamieril do centra. Bol to čas, kedy väčšina barov zatvárala, pretože cez týždeň nemali takú klientelu ako cez víkendy. Okamžite mi pohľad padol na Bison bar, v ktorom sa ešte svietilo, tak som sa rozhodol, že to tam skontrolujem.

Potajme som dúfal, že tam nájdem Grace, aj keď mi môj rozum hovoril, že som debil. Ale boli sme predsa priatelia, či nie? Súhlasila s tým. Nuž a ja som sa nechystal porušiť priateľskú dohodu a vyštartovať po nej.

Chcel som jej priateľstvo.

Avšak len čo som vošiel do baru a uvidel som ju utierať stoly, tak moje šľachetné predsavzatia išli do riti. Mala na sebe síce obyčajné ružové tričko, ale aj krátku džínsovú sukňu a kovbojské topánky. Svetlohnedé vlasy mala učesané, alebo skôr neučesané do neporiadneho vrkoča, z ktorého sa jej uvoľnilo pár prameňov.

Bože, vyzerala sakra dobre.

Okamžite som po nej zatúžil.

Grace náhle vzhliadla a pohľady sa nám stretli. Usmial som sa na ňu, keď sa prekvapene narovnala a dokonca niekoľkokrát po sebe zažmurkala, akoby neverila, že som naozaj tam. Všimol som si, že za barom stojí Dylan, tak som jej zamával a potom som pomaly zamieril ku Grace. Jej hnedé oči sledovali môj pohyb a len čo som sa dostal k nej, tak som si všimol, že má červené líca.

„Prišiel si neskoro," zakričala Dylan spoza baru. „Akurát sa chystáme zatvoriť."

„Nuž, potom som prišiel akurát včas," namietol som, nespúšťajúc z Grace pohľad. „Odprevadím ťa domov."

Grace šokovane otvorila ústa. „A-ale ja musím e-ešte upratať."

Ľahostajne som pokrčil plecom. „Počkám na bare. Nemám sa kam ponáhľať.

Vedel som, že som ju vyviedol z miery, no viac som si ju nevšímal. Zamieril som k baru, kde som sa posadil na okrúhlu stoličku a kývol som na Dylan, ktorá umývala poháre.

„Ako sa máš?"

Pokrčila plecom a uškrnula sa. „Dnes to bolo celkom slabé. Ani prepitné nie je bohviečo."

„Aj ulice sú pokojné. Akoby sa mesto vyľudnilo."

Dylan prikývla a potom sa oprela o bar, zahľadiac sa na mňa. Bola o niečo staršia ako Grace a vskutku nádherné dievča s blond vlasmi a modrými očami. Nehovoriac o tom, že mala dokonalé prsia.

Bola presne môj typ. Tak prečo som potom dychtivo túžil po jej kolegyni, ktorá mi za chrbtom utierala stoly?

Vôbec som sa v sebe nevyznal.

„Máš zajtra čas?" spýtala sa ma Dylan s úsmevom, z ktorého som nemal dobrý pocit. Presne tak sa na mňa usmievala Rose, keď ma chcel dostať do postele a vôbec sa mi to nepáčilo.

„Musím pracovať," odvetil som vyhýbavo a poklepal som prstami o drevený pult. „Prečo?"

Dylan pokrčila plecom a oprela sa lakťami o bar, až sa jej prsia stlačili k sebe. Okamžite som vedel, že to urobila naschvál. Mal som chuť s ňou zatriasť, aby sa prebrala a prestala sa tak vynukovať.