Objavená (Iowa 3)

Kapitola 17

Grace

„Čo na to povieš?" spýtala som sa Hannah, keď som sa k nej obrátila a uhladila som si krátke biele šaty. Moja sestra si akurát maľovala oči pri okne, no po mojej otázke sa obrátila a so širokým úsmevom si ma premerala od hlavy až po päty.

„Vyzeráš super."

Neisto som sa pozrela na svoj odraz. „Nie som si istá."

„Skutočne, Grace. Máš perfektnú postavu a luxusné nohy. Šaty s tebou robia divy."

Musela som uznať, že mala pravdu, ale...

„To nie som ja," zašepkala som smutne, nespúšťajúc zrak zo svojho odrazu. „Toto nie som ja, Hannah."

„Ako to myslíš?"

Obrátila som sa k nej a stretla som sa s jej zamračenou tvárou. Rozhodila som rukami, akoby som sa snažila svojim slovám dodať väčšiu váhu.

„Ty nosíš sukne a šaty. Ty vyzeráš roztomilo ako bábika. Nie ja. Vyzerám ako tvoja kópia."

Vytreštila zelené oči. „Ale prosím ťa, to je riadna blbosť. Savannah tiež nosí šaty a nezdá sa mi, že by si myslela, že ma kopíruje."

Rozpačito som si vošla rukami do vlasov. „Ja viem, ale...môj štýl sú roztrhané šortky, voľné tričká, plátenné tenisky. To som ja, Hannah. Keď na seba pozriem teraz do zrkadla, vidím niekoho iného."

„Nuž, ale na country zábavu nemôžeš ísť v kraťasoch," namietla nežne a podišla ku mne, chytnúc ma za obidve ruky. Boli sme rovnako vysoké, ďalšia spoločná genetická rysa.

„Pozri, viem, že toho bolo na teba v posledných týždňoch veľa. Je mi jasné, že musíš byť pod veľkým tlakom a nechceš stratiť samú seba. Ale podľa mňa menšia zmena šatníka nie je predsa zlá. Žena by mala nosiť sukne a šaty. Je to sexi."

Ťažko som si povzdychla a pomaly som si ju premerala. Mala na tebe krátke tmavozelené šaty na ramienka, hnedé kovbojské čižmy a svetlohnedé vlasy si natočila do veľkých vĺn, ktoré jej padali na plecia. Veľké oči sa jej makeupom ešte viac zvýraznili a vyzerala jedným slovom perfektne.

Nie ako ja. Keď som na seba pozrela do zrkadla, mala som pocit, akoby som sa hrala na niečo, čo nie som.

Nechcela som byť niekto iný. Chcela som byť Grace.

„Nikam nejdem," prehovorila som nakoniec a odvrátila som sa od nej. Začula som, ako sa prudko nadýchla, no nevšímala som si ju a začala som si rozopínať šaty.

„Neblbni, Grace. Prečo by si tam nešla? Ide tam celá rodina."

„Viem, ale ja tam ísť nechcem," namietla som potichu a stiahla som si zo seba biele šaty, ktoré som jej podala. „Ďakujem za požičanie."

Hannah na mňa hľadela ako na blázna, no potom si šaty vzala a krátko prikývla. „Fajn, ako chceš. Ale vieš, že to otcovi bude ľúto, ak sa tam neobjavíš, však?"

Krátko som si odfrkla. „Nuž ale stavím sa, že Savannah sa tomu veľmi poteší."

Hannah si povzdychla a klesla na posteľ. Boli sme v jej starej a mojej novej izbe u Davida, kde sme sa chystali na country zábavu. Avšak keďže som sa ja rozhodla nikam neísť, tak som si na čipkované spodné prádlo natiahla voľné biele tričko a džínsové šortky, ktoré som tak rada nosila.

Hneď som sa cítila lepšie.

„Naozaj si to nerozmyslíš?" spýtala sa ma Hannah tichým, smutným hlasom, čo ma prinútilo pozrieť na ňu. Sedela na posteli ako kôpka nešťastia, tak som si k nej prisadla a objala som ju okolo ramien, usmejúc sa na ňu.