Skôr ako začne epilóg Vám chcem povedať pár slov, pretože končí príbeh ktorý tak milujem. Písanie tohto príbehu som si veľmi užila. Každú jednu hádku som si užila a pri každej som mala úsmev na tvári. Keď sa vtedy Lottie skoro utopila rozmýšľala som či ju mám zabiť, no neurobila som to pretože som vedela že príbeh by tým skočí. Chce sa mi plakať keď pomyslím že už to končí. Chcem Vás poprosiť o jednu vec, napíšte mi dole vašu najobľúbenejšiu hádku a najobľúbenejší výrok, prosím. Ďakujem a milujem Vás Sweethearts :) A epilóg je písaný z Harryho pohľadu.
O 7 mesiacov
Sedel som na gauči a pozeral som ten horor. Pôrod. Lottie chce aby som tam bol s ňou ale neviem či to zvládnem. Ja sa stresu vyhýbam a tamto nie je o ničom inom ako o strese. Louis sedí pri mne no zaspal a vyzerá dosť komicky. No nič, idem si nabrať vodu. Vstal som a išiel som do kuchyne kde som si nabral vodu.
"HARRY! PRASKLA MI VODA!" zakričala zrazu Lottie ktorá sa ani neviem ako objavila vo dverách a držala sa za brucho.
"Zlatko, to určite nie, práve som si nabral vodu." usmial som sa.
"JA RODÍM TY PAKO!" zakričala. Pohár mi padol a začal som hyrsterčit.
"Čo mám robiť?!" kričal som.
"Zobuď Louisa! Rýchlo!" kričala a sadla si na stoličku. Poslúchol som ju a rozbehol som sa za Louisom do obývačky.
"LOUUUUIS! LOTTIE RODÍ!" začal som na neho kričať. Louis sa v momente zobudil a pozrel sa na mňa.
"Čo robí?!"
"RODÍ!" zakričal som mu a utekal som s ním v pätách za Lottie.
"Pomôž mi do auta! Louis vezmi tašku čo mám v spálni pod posteľou. Veľká modrá." povedala a ja som jej pomohol vstať. Pomaly sme prešli do auta a ja som ju posadil do zadu pretože potrebovala ležať. Som zvedavý ako to stihneme pretože nemocnica je dosť ďaleko. Asi o 10 minút prišiel Louis a nasadol. Rýchlo som naštartoval a snažil som sa ukľudniť, čo nebolo také ľahké pretože Lottie strašne kričala.
"Nestihneme to Harry!" zakričal mi Louis a snažil sa ukludniť Lottie.
"Čo teraz?!" zakričal som mu naspäť.
"Choď tam na tú cestu, nikto tam nechodí. Budeme ju musieť odrodiť my!" povedal kľudne.
"ČO PROSÍM! Louis sme speváci nie doktori si si toho vedomý že?!" kričal som.
"NEKECAJ A ODBOČ TI HOVORÍM!" zavelil. urobil som teda ako povedal a zatočil som to na tú cestu kde skoro nikto nie je. Zaparkoval som to pri takom veľkom strome a rýchlo som nasledoval Louisa ktorý vybehol von z auta.
"Nemocnica? Prosím Vás prídite na ........ mám tu sestru ktorá rodí. Kontrakcie? Lottie ako pravidelné kontrakcie máš?" pozrel sa na Lottie ktorá kričala od bolesti.
"pravidelné sú! Ale čas neviem ale viem že sú časté!" zakričala mu.
"sú pravidelné a dosť časté. Aha hej. Harry rýchlo jej zdvihni šaty ideme na to. Dobre, áno takže vlhkú handru na čelo, dobre to je , zhlboka dýchať...."povedal a ja som sa zhlboka nadýchol.
"JA ty pako!" zakričala mi Lottie a zase skríkla od bolesti.
"Och jasné." uvedomil som sa.
"Lottie keď príde kontrakcia musíš silno zatlačiť dobre?" povedal jej Louis a Lottie poslúchla. V tom momente zakričala asi najsilnejšie a celá sa napla.
"Dobre Lottie poď ešte." zakričal som jej. Lottie sa znovu rozdýchala a zase sa celá napla a zakričala. No a uvidel som hlavičku.
"Lottie vidím hlavičku!" kričal som. Lottie to zrejme posunulo a zase sa napla. Takto to opakovala a ja som videl čím ďalej tým viac z telíčka môjho dieťaťa.
"Lottie iba kúsok!" zakričal som. Lottie sa nadýchla , zakričala a silno zatlačila. Ani som sa nenazdal a držal som moje dieťa v rukách. Do očí sa mi nahrnuli slzy a Louis sa usmieval ako slniečko.
"Gratulujem otecko . Máš dcérku." povedal a ja som už cítil ako sa mi slzy tlačia do očí. Snažil som sa utíšiť plač malej pretože stále plakala. Započul som sirény sanitky a o chvíľu bola pri nás. Otvorili sa dvere a vyšla nejaká doktorka.
"Vidím že ste odrodili vezmeme ju na vyšetrenia , dobre?" usmiala sa.
"Ešte jedno. Máme dvojičky." povedal som.
"Och samozrejme." zopakovali celý proces a o chvíľu som v rukách držal ďalšiu dcérku pretože tú prvú mi vzali aby ju vyšetrili. Lottie sa usmievala a plakala.
"Milujem ťa." povedal som cez slzy a pobozkal som aj keď krvavé dievčatko na čelíčko.
Prvé kúpanie dievčat
Emma a Diana sú dve krásne a šťastné dievčatká. Majú modré očká po Lottie a hnedé vlásky po mne. Dnes ma čaká prvé kúpanie. Lottie drží Dii a ja Emmu. Položil som Emmu do vaničky a pomaly som ju začal umývať.
"Ide ti to skvele ocinko, idem nakŕmiť Dii dobre?" usmiala sa Lottie.
"Choď mi to s Emmou zvládneme že srdiečko?" usmial som sa na malú. Lottie s Dii odišli a v kúpelni som ostal len ja a Emm. Nahol som sa pre šampón a Emma sa mi vyšmykla a spadla pod vodu.
"Dopekla!" zahrešil som a rýchlo som ju vytiahol. Emm sa začala smiať a ja som si vydýchol.
"Čo sa deje ?" zakričala Lottie.
"Nič neboj sa. Všetko je v poriadku." zakričal som jej naspäť.
Prvé kŕmenie
Posadil som oby dve do tých detských stoličiek a položil som si tam kašičku. Nabral som si trochu a išiel som to dať Dii.
"Letí lietadlooooo." Dii poslušne otvorila ústočka a spapala to. Potom som si nabral znovu a Emm tiež otvorila ústočká. Lenže ona to neprehltla a zrejme jej to nechutilo pretože to všetko skončilo na mojej tvári. Dievčatám sa to zapáčilo a začali sa smiať a rukami búchať o tú tácku kde som mal položenú kašičku. Tá sa ale prekotila a celá skončila na mne.
Povedz "ocko"
Emma sedela v pavúkovi predo mnou a ja som sa ju snažil naučiť povedať ocko.
"No ták srdiečko, povedz ocko."
"Mama." povedala znovu.
"Nie nie. Oc - ko"
"Ma-ma."
"Dopekla kašlem na to!" rozhodil som rukami.
"Sme domaaa, Dii je už zdravá." započul som z haly hlas Lottie ktorá o chvíľu bola v obývačke pri nás.
"Emm zlatíčko , maminka je doma." usmial som sa na Emm.
"Kašuem na to!" zamrmlala. Toto snáď nemyslí vážne!
'Čo? Emm toto už nehovor!" pokarhala ju Lottie.
"Do pekua!" treskla Emm rukami o pavúka.
"Kto ťa to naučil?" položila na gauč Dii.
"Ocko." Emm no ták toto nemyslíš vážne!
Chudák Hungry
"Haf haf!" začal štekať Hungry.
"Hungry buď ticho!" zakričal som lebo ma zobudil.
"Haf haf haf haf!" rozštekal sa! A dosť! Vstal som a vyšiel som zo spálne na chodbu. Štvorročná Emm držala Hungryho za chvost a ťahala ho zaň. Dii sa smiala a ťahala ho za nohu.
"Dievčatá!" zakričal som a rýchlo som od nich Hungryho odtiahol.
"Toto už nerobte!" pokarhal som ich. Chudák Hungry. Lottie hovorila, ešte keď sme boli pred rokom s chalanmi skupina, skôr ako sme sa rozpadli, že dievčatá oblubujú robiť mu zle.
Základná škola
Emm mala na sebe modré šatočky a Dii ružové. Stáli sme pred budovou základnej školy a pozerali sme sa ako Dii a Emm vchádzajú do školy. Ešte sa otočili a zakývali nám. Odkývali sme im a Lottie vzlykla. Pozrel som na ňu a ona plakala.
"Zlato, prečo plačeš?" utrel som jej slzy
"Ako rýchlo rastú." usmiala sa.
"Ani sa nenazdáme a odídu nám z domu." usmial som sa aj ja.
Nenávidím ho!
Rozleteli sa dvere a dnu nakráčala rozzúrená 15 ročná Emma.
"Nenávidím ho!" zakričala a vletela do svojej izby. S Lottie sme sa pozreli spýtavo na Dii a tá sa len usmievala.
"Nick! Zase sa hádali a on na ňu vylial džús. Ona na neho hodila mŕtvu rozpitvanú žabu a začali sa tam obhadzovať hentakými tvormi. Dostali poznámky." usmiala sa.
"Ako keby som videl nás dvoch." zasmial som sa.
Vysoká škola.
"A nepite!" zakričal som im keď nastupovali do vlaku , ktorý smeroval na ich novú školu.
"Bože oci!" prevrátila oči Emm. Dii nás naposledy objala a rozbehla sa za Emm. Zakývali nám a vošli do vlaku.
Mami,oci som tehotná
Čakali sme návšetvu Dii a Emmy. Oby dve teraz majú 21 a majú manželou. Bývajú s nimi. Dii býva v Írsku a Emm v New Yorku. Cŕŕŕn. Ozval sa zvonček. Lottie išla otvoriť a ja s ňou. Otvorili sme dvere a pred nami stáli, Dii a Emma s manželmi Joshom a Nickom. Áno, Emm si vzala Nicka. No to nie je to čo som chcel povedať. Dii sa držala za veľké bruško a usmievala sa.
"Mami,oci som tehotná."
Dúfam že epilóg sa páči. Ďakujem Vám za všetko sweethearts .
