[Bonus] strach z pavúkov?

2.9K 176 3
                                    

Sedeli sme všetci v obývačke u Louisa a chalanov,pretože sme čakali ,kým sa Fizzy opäť doháda s Niallom. Mám z nich divný pocit, ako keby niečo skrývali...Zayn sa chová ešte čudnejšie, neustále sa na nich dvoch usmieva ako slniečko na mláku a nič mi nechce povedať. No to bol môj najmenší problém. Stále čakám na to, kedysi pán Styles , zmyslí ísť do kuchyne. Lenže to pako, zrejme nevie čo je to pitný režim. Vážne. To ho nevie napadnúť ,že sa má ísť napiť či čo?!
"Neviete aký je zas dôvod ich hádky?" spýtal sa Harry.

"Nie ale viem ,že som smädná takže mi prosím dones vodu." povedala som mu a naďalej som sledovala Marley a ja. Nevnímala som dej ale chcela som , aby to vyzeralo že to napäto sledujem. Harry vstal, zamrmlal niečo o tehotenských hormónoch a odišiel do kuchyne. Vtedy nastal môj čas, vstala som a potichu prešla k dverám. Kúsok som ich otvorila a uvidela že Harry stojí presne tam kde som chcela aby stál. Vytiahla som ovládač a začala som stláčať tlačítka , ktoré mi Perrie kázala stláčať. Och a keby ste videli ako zareagoval Zayn keď uvidel Perrie. To vám teda bolo. Akurát pil vodu a tá mu zabehla. Začal sa dusiť a snažil sa povedať aspoň jednu zmysluplnú vetu a vzniklo z toho niečo uplne nezmyselné. "Prečo ahoj eh eh čo eh tu eh eh nerobíš?" zrejme chcel povedať čO TU ROBíš no povedal hento aa nám to v tom momente prišlo vtipné. Robotický pavúk sa začal pomaly spúšťať na umelej pavučine až bol rovno pred Harryho tvárov. Ten v tom momente skríkol ako žena, spadol na zem a posúval sa k rohu kuchyne. Stále kričal a plakal a ja som sa nesmierne smiala. Vošla som dnu a vzala toho "pavúka" do ruky.

"Nechytaj ho! čo ak ti ublíži." kričal. ja som sa zasmiala no v momente som sa prestala. Ako som na to kruci mohla zabudnúť.

"LOUIS!" skríkla som a už som počula ako Louis beží a vchádza dnu. pohľadom prebieha na mňa a na Harryho.

"Jeho fóbia." zašepkala som.

"Ale no ták Lottie." chytil sa Louis za hlavu a podišiel k Harrymu ,ktorý sa stále klepal a plakal.
"Harry, to je v poriadku." utešoval ho.

"Je to len robotický pavúk. To nie je naozajstný pavúk." pridala som sa aj ja a išla som mu ho ukázať. No on začal hysterčiť.
"ChoĎ s ním preč! Choď!" kričal. Prekvapilo ma ,že reaguje až takto ale nemám sa čo čudovať. Harry má arachnofobiu už od piatich rokov, keď sa v noci zobudil a na jeho obľúbenom plyšákový ktorého mal v náručí , stál pavúk. Brr muselo to byť nepríjemné. Odniesla som tú hračku do obývačky a vošla som späť do kuchyne. Harry už sedel na stoličke pri stole a už sa neklepal.
"Harry? zlato?" dala som mu ruku na rameno. On okamžite vstal a chytil ma jednou rukou za bok a druhou za líce. Ja som vstala na špičky a naše pery sa spojili. Zapadli do seba ako puzzle. Hrejivé teplo z jeho pier tie mäkké pery to mi tak chýbalo.

"Milujem ťa." povedal a objal ma.
"Ja teba viac, Harry."

One HouseМесто, где живут истории. Откройте их для себя