Nobody compares to you (h.s.)

1. Stretnutie

To by som nebola ja. Pravdaže som zaspala. A znova som utekala na autobusovú zástavku.

Pondelky fakt neznášam, lebo stále zaspím. Tentoraz bol dôvod ten, že som si požičala knihu- 400 stranovú. Tak ma dostala, že som od nej nedokázala odtrhnúť oči. Takže, keď som ju konečne dočítala bolo presne 3:00. Ešte šťastie, že ma šofér pozná a stále na mňa čaká.

Keď som si konečne sadla na moje miesto, tak som si zapla slúchadlá. Naozaj som nemala potrebu počúvať tam malé deti, ako sa bavia o všelijakých sprostostiach.

Od kedy so vstala som mala čudný pocit, že sa dnes niečo stane. Hneď, ako som došla do areálu školy, tak mi padli oči naňho - Harryho. Naše rodiny sa poznajú od kedy sa pamätám. Ak mám pravdu, vždy som preňho mala slabosť. Z mojich myšlienok ma vytrhol jeho chrapľavý hlas.

„Ester? Si to ty?" Milo som sa naňho usmiala a poobzerala som si ho. Vyzeral oveľa lepšie ako pred 3 rokmi, 4 mesiacmi a 25 dňami. Áno, počítala som to.

 "Harry." Vtiahol si ma do objatia. Mala som čo robiť, aby som sa tam neroztopila. Odtiahol sa a usmial sa na mňa. Keby ma držal v náručí o sekundu dlhšie, musel by si zobrať mop a vytrieť mláku, čo by zo mňa zostala.

Čo tu robíš?" Nejako som zo seba dostala. Jeho prítomnosť mi spôsobovala miniatúrne infarkty.

„Praxujem tu. Chodíš do prvého ročníka?"

„Áno, prečo?"

„Pretože mi riaditeľ povedal, že budem celé dva týždne s vašou triedou." No super. Ester, priprav sa na dva týždne infarktov.

Prvé, čo ma napadlo, bolo, že sa pred ním zosmiešnim na telesnej, keďže som riadne drevo. Pozrela som do jeho smaragdových očí. Boli také krásne.

„To je super, prepáč, ale musím utekať." Ani som nepočkala na odpoveď, len som utekala ku skrinkám.

Pohľad mi padol na moju naj kamarátku Veru. Stála pri skrinkách a vyberala si veci na hodinu. Stavím sa, že aj ona zaspala.

„Čau," pozdravila sa mi, „ čo sa ti stalo?"

„Ani sa nepýtaj. Je tu HARRY, a bude celé dva týždne s našou triedou!" Ona jediná vie o mojej slabosti, ktorou trpím zopár rokov.

„Počkaj. Ten Harry?!" 

"Áno, ten Harry!" Vera vytreštila oči. Chcela niečo povedať, ale už nestihla keďže zazvonilo na hodinu a obe sme utekali do triedy.

Prvú hodinu sme mali dejepis, ktorý milujem. Asi o dva minúty prišiel profesor spolu s Harrym. Predstavil ho celej triede, a potom mu povedal, nech si sadne na voľné miesto. Jediné bolo u mňa. Tak trochu mi profesor splnil sen, keď mu povedal, aby si sadol ku mne. Harry si sadol a s menším úsmevom mi venoval jeden pohľad.

Ahojte :)

Tak máme tu prvé stretnutie po niekoľkých rokoch :). Čo si o tom myslíte? Chcela by som niečo povedať k pridávaniu. Takže malo by byť každý deň, keďže už je dopísaný. Keby do toho niečo vošlo, tak dám vedieť :). Takže: ZAJTRA, V SOBOTU A V NEDEĽU nepridám. Každý deň prídem domov tak okolo 7 a ako sa poznám, tak budem unavená, keďže budem skoro vstávať. Nemyslím, že NT vôbec zapnem. To len tak pre info :). 

 A inak veľmi pekne ďakujem za včerajšie vote a komentíky :). Veľmi ste ma potešili. Ďakujem ešte raz :). A ešte ďakujem crazy_to_you za krásny cover :3.

-M