5. Nápad

142 17 2
                                    

ESTER 

Pobozkal ma, ja som mu vrazila, potkol sa a spadol s hlavou do lavičky. Teraz tam ležal, bledý ako stena a nachvíľu sa mi zdalo, že nedýcha.

Stála som tam a iba pozerala s vydeseným výrazom. Keď som sa trochu spamätala, utekala som k nemu.

„Harry!" Kričala som, ale on nereagoval.

„Čo budem robiť? Ja som ho zabila!" Začínala som panikári. Mala som tri možnosti.

1. Nechám ho tu.

2. Odnesiem ho do nemocnice, ale šoférovať neviem

3. Zavolám záchranku.

To bolo najlepšie. Ale ani som nevedela, kde sme boli.

Keď som naňho pozrela zdalo sa mi, že bol ešte bledší ako pred minútou. Musela som ihneď konať.

Vybrala som mobil a volala záchranku. V rýchlosti som porozprávala, čo sa stalo a poopisovala, čo bolo okolo mňa a uistili ma, že záchranka je tam za 10 minút.

Ako vysvetlím, že som zabila človeka? Keď sa mu niečo stane neodpustím si to. Z očí mi začali tiecť potoky sĺz.

„Harry, preber sa, prosím. Pohni sa, alebo dačo, aby som vedela, že si živý! Prosím." Kričala som naňho zúfalo. Snažila som sa ho prefackať, ale nič nepomáhalo. Našťastie došla sanitka, ktorá ho hneď zobrala dnu a ja som nastúpila ku ním.

O 10 minút sme boli pri nemocnici. Prišiel doktor a spýtal sa ako sa to stalo. Povedala som mu len o facke. Keby som ho náhodou zabila, nemienila som si vymýšľať výhovorky.

„Dobre, choďte si sadnúť my ho ideme vyšetriť."

****

Čakala som tam asi dva hodiny a nikto mi nepovedal nič. Už som stihla informovať Gemmu, ale ona povedala, že nemôže prísť, lebo je v Paríži a má skúšky, ale že to dá vedieť rodičom.

Z izby konečne vyšiel doktor, ku ktorému som hneď utekala.

„Ako na tom je?" Rýchlo som zo seba dostala. 

„Má malý otras mozgu. Necháme si ho tu jeden deň na pozorovanie, a potom môže ísť domov. Teraz vám hovorím, že ho nemôžete nechať samého. Môžete ísť za ním." Povedal s úsmevom.

Ihnedď som utekala do jeho izby. Bol tam sám a sladko spal.

Čo budem robiť? Jeho rodičia sú na služobke, Gemma v Paríži a pokiaľ viem už nemá nijakého príbuzného. A vtedy ma to napadlo....

Dnes som sa rozhodla pridať ešte jednu časť :D. Trochu mi šije, mám celkom dobrú náladu, takže tak. Aspoň vám vynahradím tie 3 dni, čo som nepridala :). Čo napadlo Ester? Čo si myslíte? Táto časť je fakt krátka (1 strana wordu) :(. Dnes ešte pridám jednu možno dve :D. Uvidíme :).


Nobody compares to you (h.s.)Kde žijí příběhy. Začni objevovat