Nobody compares to you (h.s.)

37. Pravda je krutá

„Harry, vstávaj!" Počul som hlas Gemmy. Zatriasla mnou. „Harry!" Znova ma okríkla. Pomaličky som otváral oči. V hlave sa mi rozoznela strašná bolesť. Celkom som otvoril oči. „Konečne!" Zajasala Gemma. „Človek ťa musí budiť tri hodiny." Ruky si vložila v bok a pretočila očami. 

„Čo tu chceš, Gemma?" Ignoroval som jej predošlú narážku.

 „Volala mi Andy, že dnes príde. Tak som ti to prišla povedať." Keď to povedala, úprimne som sa potešil. 

„Ako si sa dostala dnu?" Napadlo ma. Žeby som nezavrel dvere?

 „No ako asi tak, ty mudrlant. Nezavrel si dvere. Keby ťa niekto vykradol, mal by si po chlebe, braček. A teraz sa choď dať do poriadku. O hodinku priletí Andy. Treba po ňu ísť na letisko." Ihneď som vyletel na nohy. Zakrútila sa mi hlava, takže som sa musel pridržať operadla. Vzal som si to cez sprchu. Pod zimnou vodou sa mi vyjasnili spomienky na včera. Znovu som začal pociťovať strach. Dave ma zabije. 

Z dnešku som nemal vôbec dobrý pocit. Niekde v hlboko v duši som cítil, že sa niečo stane. Potriasol som hlavou a radšej si začal nanášať na vlasy šampón. V kúpeľni som sa zdržal ešte 20 minút. Keď som vyšiel len s uterákom okolo pása, bolo všetko upratané. Gemma ale rýchlo upratuje. 

„Braček, prosím ťa, choď sa obliecť, nepotrebujem tu mať striptíz." Gemma vyšla z kuchyni. Len som sa zasmial. Radšej som sa šiel prezliecť. Dal som si čierne džiny a čierne tričko. Vlasy som si uhladil rukou. Bol čas vyraziť. Vyšiel som zo spálne a Gemma sedela na gauči a gemblila na mobile. V kuchyni máš raňajky, kávu a vodu s tabletkou proti bolesti hlavy. Nemáš za čo." Povedala bez toho, aby zdvihla zrak od mobilu. Asi mi čítala myšlienky. Za tú tabletku som jej v duchu ďakoval. Strašne ma bolela hlava. Takúto opicu som nemal už dávno. 

Vošiel som do kuchyni, zapil tabletku, zjedol sendviče a narýchlo vypil kávu. Pozrel som sa na hodinky. 

„Do frasa, Gemma, meškáme!" Zakričal som na ňu z kuchyne. Vybehol som do obývačky, schmatol mobil, kľúče od auta a bytu, obul som sa a vzal som si mikinu. Vyzeralo to na dážď. „Gemma, do frasa, čo tam sedíš. Obuj sa ideme." Okríkol som ju. Len pretočila očami. Obula si baleríny a vyšli sme smerom k autu.

****

Došli sme v čas. Našťastie, Andyno lietadlo meškalo, takže sme sa práve minuli. Objímali sme sa tam. Teda, ja som ju ešte neobjal, keďže s Gemmou sa zvítavali aspoň 5 minút. 

„Á, Harry. Aj ty si tu. Prepáč, že som si ťa nevšimla." Povedala s ospravedlňujúcim úsmevom. 

„Odpustím ti, ak ma objímeš." Na mojej tvári nechýbal úsmev. Ihneď sa mi hodila okolo krku a celého ma vybozkávala. 

„Dúfam, že si spokojný," nemo som prikývol.

 „A teraz ideme," zavelil som. Poslúchli ma a sadli si do auta. 

„Ako sa majú vaši?" Opýtal som sa, keď som naštartoval auto a vyrazil od letiska. 

„Dobre. Nechcela som ich opustiť, ale prehovorili ma, aby som si kvôli ním nemenila plány, že to zvládnu." Povedala a ja som sa usmial. 

„No a ako vám to klape s Ester?" Do frasa! Ja som na ňu úplne zabudol. Mal som ju odviesť do školy, ale zaspal som. Dúfal som, že sa nenahnevá. 

„Dobre. Veľmi dobre." Povedal som s úsmevom. Chýbala mi. Ani som sa s ňou včera poriadne nerozlúčil." Len prikývla. Kukla sa Gemmu.

 „A čo ty a Zayn, ha? Neodpustila si posmešný tón.