Nobody compares to you (h.s.)

34. Šatka

„Ester, si to ty?" Anne som nevidela aspoň zo 10 rokov. Mala som ju veľmi rada. Bola strašne milá a vlastne som ju považovala za druhú mamu. 

„Áno." Povedala som s úsmevom. Anne mala slzy v očiach. Postavila sa, prešla ku mne a objala ma. Objatie som jej opätovala.

 „Dcérka moja, ako si mi vyrástla." Objímala ma a vzlykala. Aj ja som mala slzy v očiach. Po pár minútach ma pustila a chytila ma za ruky. 

„Ako si sa zmenila. Je z teba taká krásavica. Inak počula som, že si sa oňho starala, keď mal otras mozgu. Nemohla som vtedy dôjsť. Ďakujem ti." Po celý čas sa usmievala. 

„Mami, čo keby si si sadla? Donesiem ti niečo na pitie." Harry vyzeral byť šťastný. Určite ju už nevidel, povedala by som, aspoň rok. S Anne sme si sadli na sedačku. „No hovor, čo máš nové? Ako sa majú tvoji? A čo Katie?" Harry zatiaľ došiel a položil Anne ma stolík malinovku, čipsy a keksíky. Sadol si ku mne a chytil mi ruku. Anne sa na nás pozerala vyjavene. 

„Vy spolu...?" S Harrym sme sa na seba pozreli a usmiali sa na seba. Naraz sme aj prikývli. „Fíha. To by som si nikdy nebola pomyslela. Ako dlho?" Vyzerala prekvapene.

 „Mesiac." Povedali sme s Harrym spolu. Zasmiala som sa nad tým. 

„Som naozaj rada. Tak nejak som dúfala, že vy dvaja raz spolu skončíte a pozrime sa." Prekvapene som sa na ňu pozrela. To myslela vážne? „ A teraz mi už konečne, Ester, odpovedz na to, čo som sa ťa pýtala." 

 „Rodičia šli na 2 mesiace na služobnú cestu, ale vrátia sa v pondelok.No a Katie má priateľa, takže je veľmi šťastná." 

 „No a čo ty synak?" Zrak uprela na Harryho a jej úsmev sa ešte viac rozšíril. 

„Ja nič, mama. Mám sa veľmi dobre a mám priateľku, ktorú milujem. Teraz prežívam veľmi šťastné obdobie, mami." Dojemne sa na nás pozrela. 

„Ani si neviete predstaviť, aká som rada za vás oboch." Len sme sa na ňu usmiali. 

Pár hodín sme sa ešte rozprávali. Potom sa Anne zobrala a šla do domu, ktorý mali v Londýne. Harry za ňou zavrel dvere a oprel sa o ne. „Konečne!" Bolo to skôr ako vydýchnutie. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol 11. Zajtra by som sa mala dozvedieť aspoň niektoré známky z testov. 

Podišiel ku mne a pobozkal ma. Ruky som mu obmotala okolo krku. „Ester, keby neprišla mama... no... urobila by si to?" Nejako sa vykoktal.

 „Myslím, že áno." Usmiala som sa a zívla si. „Tuším idem do sprchy." Pustila som Harryho a šla do spálne, následne do sprchy. Tentoraz som si napustila vodu do vane. Pridala som nejaké olejčeky, vyzliekla sa a sadla do teplej vodičky. 

„Ester, láska, zobuď sa." Harry ma budil. Otvorila som oči a videla rozmazane. Stále som bola vo vani. Voda bola už celkom ľadová. 

„No tak, vyjdi z tej ľadovej vody a poď si ľahnúť." Nejako som si odlepila oči. 

„Mohol by si sa?" Najprv nepochopil, ale potom som mu otočila ukazovákom. Jeho tvár sa zmenila na chápavú a otočil sa. Vyliezla som z vane a siahla po župane. Ledva som sa udržala na nohách. „Môžeš." Povedala som a Harry sa otočil. 

„Ty ale vyzeráš." Povedal a o chvíľu som necítila pevnú pôdu pod nohami. Bola som vo vzduchu. Harry ma zobral na ruky a niesol ma ako princeznú do spálne. Položil ma na posteľ a prikryl ma paplónom. „Ďakujem." Povedala som ešte predtým ako sa mi zavreli oči a upadla do ríše snov

****

Vôbec sa mi nechcelo ísť do školy. Vlastne sa mi nechcelo nič. Ani len oči otvoriť. Ten šialený budík mi tam vyzváňal, ale nechcelo sa mi natiahnuť ruku a vypnúť ho. Napokon som sa len predsa prinútila a vypla ho. Otočila som sa na druhú stranu a chcela objať Harryho, ale chytila som len chladnú posteľ. Otvorila som oči a hľadala Harryho. Nebol nikde v dohľade. Postavila som sa z postele a vyšla zo spálne. 

„Harry, kde si?" Nejak sa mi strácal hlas. Dúfala som, že nebudem zasa chorá.

 „Tu som, láska. Dobré ráno." Harry sa vynoril spoza kuchyni. 

„Dobré." Prišiel ku mne a pobozkal ma. Bozk som mu s veľkou radosťou opätovala. „Idem so sebou niečo urobiť." Pobrala som sa do spálne a vzala si šaty. Zavrela som sa v kúpeľni

. „ÁÁÁ!" Vykríkla som, keď som videla, ako vyzerám. Velikánske kruhy pod očami, bledá jak stena, pery suché akoby som bola dehydrovaná.

 „Si v poriadku?" Harry vošiel do kúpeľni a starostlivo na mňa pozeral.

 „Ale hej. Len som sa zľakla toho, ako vyzerám." Harry sa zasmial. Dnes budem potrebovať oveľa viacej času na úpravu ako inokedy. „No choď, idem so sebou niečo urobiť." S úsmevom na perách vyšiel z kúpeľne.

Vycikala som sa, vyčistila zuby, umyla tvár. Ešte som si vyčistila pleť a začala obliekať. Dnes som si vybrala  modré rifle nazbierané a na konci celkom úzke, a k tomu čierny sveter, ktorý mi padal cez plece. Snažila som sa skrotiť vlasy. Dnes boli veľmi neposlušné. Napokon som si ich zaplietla. Potom som konečne šla robiť niečo s tými kruhmi pod očami. Dala som si korektor a na to make-up, a ešte trochu ružovkastého púdru na líca. Na oči som si naniesla linku a špirálu. Dnes sa mi tá linka fakt vydarila. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Vyzerala som oveľa lepšie.

 Vyšla som z kúpeľne a cítila som wafle. Hneď sa mi začali zbierať slinky. Šla som do kuchyni a sadla si za stôl. Harry už sedel, a na mojom mieste boli wafle s hrnčekom kávy. „Dobrú chuť." Popriala som Harrymu a začala jesť. Boli fakt výborné. Tuším si ich od neho nechám robiť každé ráno. Wafle a palacinky vedel robiť na výbornú. „Sú výborné, Harry." Usmial sa na mňa a prikývol ako poďakovanie.

 „Ozaj, dnes po teba neprídem. Musím si vybaviť niečo veľmi dôležité." Len som prikývla. Zvykla som si s ním chodiť, ale nevadí. Nejako sa už dopravím

****

Harry mi volal pre dvoma hodinkami, že príde o hodinu, ale meškal a mňa už začala chytať panika. Ani len mobil mi nedvíhal. Musela som sa nejak zamestnať, preto som začala variť. Mäso sa mi pripieklo. Nervózne som hodila plech na dres. Akoby to nestačilo, ešte som sa aj popálila. Pustila som si zimnú vodu na prst. Zobrala som mobil a vytočila Harryho číslo. Bol nedostupný. Už som fakt začínala vymýšľať rôzne scenáre. Predstavovala som si, že niekde havaroval alebo ho prepadli.

 Počula som vo dverách kľúče. Vybehla som z kuchyni a tam stál Harry. Hodila som sa mu okolo krku. „Kde si bol? Vieš ako som sa bála? Už som vymýšľala rôzne scenáre, toho čo sa ti mohlo stať."

 „Už som tu, láska." Pevne ma objal, hlavo položil medzi krk a plece a nadýchol sa. „Chýbala si mi." Povedal a pobozkal ma. Bolo to úžasné. Myslela som, že sa zbláznim z jeho pier. A to som s ním nebola len deň. „Niečo pre teba mám," povedal a usmial sa. Vybral tašku a podal mi ju. Otvorila som ju a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola to tá šatka, čo som videla včera. 

„Harry!" Hodila som sa mu ako krku a pobozkala ho na líce. „Ďakujem ti veľmi pekne, miláčik." Bola som taká natešená.

 „Nemáš za čo, láska." Odtiahla som sa od neho. „Ľúbim ťa Harry." Povedala som a pobozkala ho.

Ahojte.  

Tú šatku mi sem nejde dať :(. Ako som včera spomínala, zohrá veľkú úlohu, tak isto ako aj Andy :D. Ale, už som veľa prezradila :D. 

Majte sa, ľúbim vás.