Prológ

366 22 4
                                    

Stále som sa pozerala do jeho smaragdových očí. Naozaj som sa snažila neplakať. Nemohla som zniesť to ticho medzi nami. 

„Ako si mi to mohol spraviť, Harry?" Opýtala som sa neveriacky.

 „Vysvetlím ti to." Na jeho tvári bol strach a bolesť. Bola som naivná, keď som si myslela, že by ma mohol milovať. 

„Nechcem počuť nič! Hlavne nie od teba!" Nevedela som, či som  bola viac nahnevaná alebo sklamaná.

„Všetko má svoje vysvetlenie, len ma, prosím, nechaj, aby som  ti to vysvetlil." Snažil sa, ale nie. Nemohla som to v jeho prítomnosti vydržať. 

„Nie. Nechcem ťa už nikdy vo svojom živote vidieť, NIKDY." Na posledné slovko som do svojho hlasu dala poriadnu nechuť a riadne ho zvýraznila. Otočila som sa mu chrbtom a odišla som z toho bytu, kde sme prežili toľko krásnych chvíľ. 

Harry na mňa kričal, ale ja som ho ignorovala. Keď som bola konečne von, nechala som, aby mi slzy voľne tiekli po tvári. Jedna časť zo mňa práve umrela.


Ahojte :). 

Tak toto je môj úplne prvý príbeh, tak dúfam, že  sa bude páčiť :)


Nobody compares to you (h.s.)Kde žijí příběhy. Začni objevovat