39. Zošit

88 11 2
                                    

H A R R Y

Bol som úplná troska odkedy ma Ester odpustila.

Boli to už štyri dni. 

Štyri dni odkedy nemám polku seba. 

Už štyri dni som sa ožieral. 

Chceli mi pomôcť, ale ja som o to nestál. Potreboval som Ester. Len ona mi mohla pomôcť.

Tentoraz som toho vypil viac ako inokedy, keďže som mal odvahu a zaklopal na ich dvere. Proste som ju musel vidieť. MUSEL. Vyšla Kate. Chcela mi zavrieť dvere pred nosom, ale to som nedovolil.

„Prosím, Kate. Je Ester doma?" Spýtal som sa zúfalým hlasom.

„Ester nie je doma, pochop to, Harry!" Skríkla na mňa Kate.

 Vtom zišla dolu Ester. „Čo tu robíš?" Spýtala sa ma neveriacim hlasom. 

„Ester," vydýchol som spokojne. Hneď mi bolo lepšie. Mal som strašnú chuť rozbehnúť sa, objať ju, všetko jej vysvetliť a ospravedlniť sa jej. Tak ma to mrzelo. „Nechaj ma vysvetliť ti to," len pokrútila hlavou. Z pracovne sa vyrútil Dave. Dal mi taký box, že som sa zrútil na zem.

„Povedal som ti, že ak jej ublížiš, skončíš zle! Teraz vypadni, ak nechceš dostať ďalší výprask!" Kričal na mňa Dave. Bolesť mi pulzovala tvárou. Postavil som sa a pozrel na Ester. Mala slzy v očiach. 

„Prosím, Harry, choď," osamelá slza sa jej vyrútila z oka. Kývol som hlavou a odišiel. Šúchal som si tvár. Bolelo to, ale vnútorná bolesť bola oveľa väčšia ako tá fyzická. Sadol som do auta a mieril som si to do prvého baru. 

Potreboval som Ester ako kyslík. Bola mojim životom. Bez nej som nebol nič. 

Konečne som došiel k baru. Zatvoril som auto a mieril si to dnu. Sadol som si za pult. Prišiel ku mne barman a ja som si objednal whisky. Sedel som tam asi hodinu. Bol som zliaty. Prišla ku mne nejaká štetka. 

„Ahoj, krásavec," nezabudla vystrieť hruď. Bola blondína, celkom príťažlivá. Predtým by som s ňou šiel, ale teraz moja myseľ patrila Ester. Začala ma hladkať po hrudi. 

„Daj pokoj," povedal som jednoducho. „Niežeby si nebola pekná, ale nemám náladu, takže odíd'," povedal som ako vysvetlenie. Dievča sa urazene vystrelo a odkráčalo. Bol najvyšší časť odísť. Vypil som posledný pohárik whisky a zaplatil. Sadol som do auta a vyštartoval.

Začalo pršať, tak som zapol stierače. Pršalo stále hustejšie a hustejšie. Krútila sa mi hlava, zahmlievalo sa mi pred očami. Z uličky sa vynoril veľký kamión. Nestihol som pridať na plyn. Cítil som ako ma kamión tlačí na okrej cesty, a potom ako sa rútim dole kopcom. 

Toto bol môj koniec. 

Videl som len tmu. 

Úplnú tmu.

****

E S T E R

Potom, ako Harry odišiel, som znovu zaliezla do mojej izby a plakala. Toto stretnutie mi neurobilo vôbec dobre. Zabalila som sa do paplóna a plakala do hlavnice. Keď som si spomenula na jeho zúfalý pohľad, plakala som ešte viac. 

Chýbal mi. A ešte ako. Chýbali mi jeho uštipačné poznámky, dotyky, bozky, chýbal mi celý. Mala som chuť ho objať, ale keď som si znova spomenula na tú bolesť, čo mi spôsobil, celé toto chýbanie sa mi vyparilo z hlavy a znova som naňho bola nahnevaná.

 Do izby mi vtrhla Katie. „Ty mi vyčítaš, že som spala s Harry, ale ty si robila to isté s Niallom! Chcela si sa mi pomstiť, čo? Chcela si mi ublížiť?! PODARILO SA TI TO!" Asi myslela na ráno. Utrela som si slzy z tváre a posadila sa.

Nobody compares to you (h.s.)Kde žijí příběhy. Začni objevovat