22. Odpadnutie

81 9 3
                                    

Ráno som sa zobudila na ostrú bolesť hlavy. Pomaličky som otvárala oči. Ešte aj to mi spôsobovalo bolesť.  Pretrela som si ich rukami, lebo som videla rozmazane. Bolo mi zle. Veľmi zle. 

Čo sa vlastne stalo? Ako som sa dostala domov? Pomaličky sa mi začalo v mysli rozjasňovať. Bola som na párty s kamošmi. Bola tam El, Gemma, Harry a Andy. Pila som nejakú zmiešaninu. Potom si pamätám len toľko, že ma museli niesť do auta. 

 Naplo ma, tak som vyskočila z postele. Skoro som spadla, lebo sa mi zakrútila hlava. Konečne som našla svoju rovnováhu. Bežala som z izby na záchod. Vyvrátila som zo seba všetok. Sedela som pri záchode asi pol hodinu. Dvere sa otvorili a stála tam Katie s ustráchaným výrazom. 

Prišla ku mne a chytila mi vlasy. „Sestrička, načo si toľko pila? Stálo ti to zato?" 

„O to mi šlo Katie. Ožrať sa ako prasa." Mala som zachrípnutý hlas. Keď už zo mňa konečne všetko vyšlo, tak som sa postavila zo zeme. Hlava sa mi opäť zakrútila. 

„Daj si studený sprchu. To ti pomôže." Poslúchla som ju. Vyzliekla som si pyžamo a vošla do sprchy. 

Vyšla som zo sprchy a pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Vyzerala som hrozne. Opuchnuté oči, veľké čierne kruhy pod nimi a pleť  bledá ako stena. Vysušila som si vlasy a umyla zuby. Ešte som sa odlíčila. Chcela som si len ľahnúť a nikdy nevstať. Do izby som šla v osuške. 

Okno bolo otvorené dokorán. Kate mi prezliekala posteľnú bielizeň. Zo skrini som si vybrala sivé teplé tepláky, čierne tričko a na to čierny pletený sveter. „Tam máš tabletku."Pozrela som sa na nočný stolík a tam boli 2 tabletky a veľký pohár vody. Bol tam ja hrnček, asi čaju. Zobrala som si tabletky a zapila ich. 

„Tak hovor. Prečo si sa tak zriadila?" Asi na mňa bola nasratá. „Keď si poobede odchádzala, bola si šťastná. Vrátiš sa, plačeš, a potom ideš na párty a domov prídeš ožratá." 

 „Je to kvôli Harrymu." 

„To som si domyslela. Čo sa stalo?" Zobrala som si čaj a ľahla si do postele. Potľapkala som miesto vedľa seba. Ľahla si veľa mňa a ja som nás prikryla. 

„To dievča, čo som ich videla ako sa objímajú. Je to jeho kamarátka z detstva. Vtedy sme si to vysvetlili. Včera som sa s ňou zoznámila. Zo začiatku sme sa bavili. A potom sa začali baviť iba oni dvaja. Nevedela som o kom sa bavia ani o čom. Cítila som sa tam navyše. Mala som pocit, že keby som sa zodvihla a odišla, tak by si to ani nevšimli. V aute som bola mrzutá. Tak som mu to povedala. Povedal mi, že ho to začína nudiť. Že naňho iba kričím a musím vedieť o každom jeho kroku. Potom mi povedal, že som ako Mortiša a na verejnosti sa správam ako nemehlo. Vadilo mu to aj to, že som jedla. Podľa neho ako prasa. Strašne ma tie slová boleli, Katie. Vystúpila som z auta a domov som bežala." Bolelo ma to a to strašne. Zakašľala som.

 „Ser naňho Ester. Myslí si o tebe toto a ste spolu len týždeň. Nebude to fungovať. Uvidíš." Možno mala pravdu. Možno to nebude fungovať. Znova som zakašlala. Kate mi chytila čelo. „Však ty celá horíš!" Vykríkla. 

„Nekrič. To ma prejde. Zoberiem si tabletku, poležím si do pondelka a budem v poriadku, uvidíš." Povedala som jej s úsmevom. Napila som sa čaju. „No to uvidím. Ak ti nebude lepšie, tak ideme ku doktoovi. Teraz ti donesiem tabletku a pospi si." Postavila sa a šla do kuchyne. V hlave mi strašne bilo. Nebudem nikdy piť. O pár minút sa vrátila do izby Katie s táckou v ruke. Boli tam toasty, voda, tabletky, teplomer a termoska čaju.

Najprv som si zobrala teplomer. O pár minút zapípal. 38,5. Super. Zobrala som si tabletku a vypila už studený čaj. „A tie toasty pekne zješ!" Rozkázala mi.

„Nie. Nedostanem do seba nič." Mala som pocit, že vyzvraciam ešte aj ten čaj, čo som vypila.

 „Ja takéto stavy poznám lepšie ako ty. Uvidíš. Zješ a bude ti lepšie." Nechcela som. Sadli si ku mne a zobrala jeden toast do rúk. Len dúfam, že ma nemieni kŕmiť ako malé decko. „Otvor ústa." Pery som spojila do tenkej čiary. Ona sa nevzdala. Otvorila mi ústa a napchala do mňa ten debilný toast. Tvrdohlavá jedna. „Tak, a teraz si pospi." Tentoraz som ju poslúchla s radosťou. Zavrela som oči a ihneď som zaspala.

****

Posledné dni som preležala v posteli. Horúčky som mala stále okolo 38-9. 

Harry sa mi neozval. Asi to neľutoval. Za to ja som iba plakala. Radšej som sa nepozrela na môj odraz v zrkadle. Vedela som, že vyzerám na nič. Katie mi nedovolila ísť ani len do sprchy. Tak som ležala v posteli spotená a s mastnými vlasmi.

Niall dal Katie aj dovolenku kvôli mne. Kate pri mne aj prespávala. Keď mal Niall čas, tak sa tu zastavil. Stále mi doniesol polievku alebo niečo dobré. Väčšinou sladkosti, ale tie som nemohla. Nedostala som do seba nijaké jedlo. Iba polievku aj tá napokon skončila v záchode.   

Práve som držala teplomer. Práve ten ma vyrušil z mojich myšlienok o tom, že vyzerám ako živá mŕtvola. 

Kate mi ho hneď vytrhla z ruky. „A stačilo. Ide sa na pohotovosť." Teplomer som jej vytrhla z ruky ako ona mne pred chvíľou. Tentoraz to bol rekord. 40,0. Kate mala ustráchaný výraz. 

 „Pakuj sa dať do poriadku. Daj si sprchu. Ja ti zatiaľ vyberiem šaty." Pomaličky som sa postavila z postele. Musela som sa pridržať nočného stolíka, ktorý bol pri posteli. Zahmlievalo sa mi pred očami a videla som rozmazane. Potom som len cítila ako som dopadla na zem a počula krik Kate a Nialla. Napokon som videla len nekonečnú tmu. 

Ajojte :), s touto časťou som mega spokojná :D. A čo vy? Čo myslíte, čo je Ester? 

Prečo sa mi zdá, že čitateľnosť u posledných troch častiach upadá? Ukazujú to aj štatistiky... Nebaví vás to? Tentoraz by som naozaj bola rada, keby ste vyjadrili svoje názory.

Ľúbim vás :*. 

Nobody compares to you (h.s.)Kde žijí příběhy. Začni objevovat