Decelenium

{{ quindecim }}

Legálne sa mu vlámali do domu a hoci šlo o oxymoron, neprišlo to nikomu zo zúčastnených divné.
Totižto Domina Gal ich očakával a dvojica policajtov s cieľom vyšetriť vraždu sa na tento rozhovor tešila tak ako už dávno nie. Veď vo vzduchu bola cítiť derniéra. Koniec prípadu. Delil ich už len malý krôčik. A obaja sa na seba pred započatím rozhovoru pozreli s iskrou toho, že sa im podarí z rozhovoru vyťažiť maximum.

Prvý očný kontakt sľuboval veľa.
Damian im uhol pohľadom, vyhováral sa, že je doma sám a že má bordel a či je nutné sa rozprávať akurát vtedy a či sa to nedá presunúť.
Popy si s kolegom vymenila ďalšie veľavýznamné pohľady znamenajúce, že sú na dobrej adrese.
Aj frajer Vanesy Azelovej býval na dobrej adrese. Hneď vedľa mala dom spomínaná a tam, kde sa všetci traja nachádzali bolo vidieť na terasu domu zavraždenej. Výnimočného domu. Veľkého, poschodového a zazobaného.
Prekvapivo nevykradnutého, doplnili by si sarkastickejší jedinci.

Všetci traja tam mierili pohľadom až chvíľkové ticho prerušila Popy, ktorá sa rozhodla poviesť výsluch. Už bola zabehnutá a dostala povolenie v podobe nedbalého nenápadného prikývnutia svojho staršieho spojenca.
Zamar sa pokojne usmial, keď jeho zverenkyňa zaťala do živého.

„Tvoja priateľka je mŕtva a my zisťujeme prečo. Budeš spolupracovať alebo si ťa vezmeme rovno na stanicu?“
Zasiahnutý prekvapene zažmurkal s pohľadom upretým na prázdny pozemok svojej susedy a skontroloval si stav papúč prehodnocujúc, kde začať a hlavne, či vôbec.

„Nerozumiem. Veď sa to stalo v kúpeľoch, ja som bol tu. Ja som to nebol.“ hlesol opatrne a nemal sa k tomu pozvať ich ďalej.
„Máš alibi?“ chytila sa pomaly Popy, ale vedela, že keby ich mal, hneď by to spomenul aj s dôkazom.
„Bol som tu sám.“ odsekol čím si absolútne nepomohol.
„A rodičia?“ zapojil sa do rozhovoru doposiaľ mĺkvy Zamar tváriac sa, že tej otázke nevenuje takú dôležitosť, akú vlastne venoval. Topánky boli zrazu jeden z najkrajších možných výhľadov ich miesta výskytu.

„Žijem len s mamou a tá bola na nočnej.“ ozrejmil pomaly akoby sa bál, či mu táto informácia nepohorší.

„Nebolo ti smutno?“ empatizovala mladá detektívka sarkasticky. Škaredo po ňom zazrela.
„Čo si to dovoľujete?“ štekol po nej ostro a na kontrast svojmu tónu mávol rukou smerom k obývačke, kde oboch usadil.

„Vanesa Azelová mala na tele množstvo cucflekov, dokonca sa zistilo, že krátko pred smrťou mala intímny styk a dozvedeli sme sa, že práve ty si bol s ňou vo vzťahu, ktorý ste tajili pred jej rodičmi. Vieme aj to, že ste sa počas jej pobytu vo veľkom stretávali a dokonca máme aj informáciu, že si mal veľmi blízko k jej kamarátke Hane Karvelovej. Hádali ste sa. Podvádzal si ju? Prišla ti na to? Pohádali ste sa a ty si ju v návale zúrivosti zavraždil?“ opýtala sa Popy na konci informovania a on sa zasmial.
Normálne sa mu z úst vydral hlasný zvonivý smiech, ale nikto ho s ním nezdielaľ.
„Hádali sme sa.“ prikývol.
„Bola taká tvrdohlavá.“ dodal a zamračil sa.
Zvažoval, či k tomu ešte niečo dodať.
„Damian. Povedz nám ako to bolo.“ nabádala ho detektívka, ale zasekol sa.
Zostal mlčať a hľadel pred seba.
Potom pozrel cez okno kamsi do diaľky. Pozrel sa najprv do očí jednému a potom druhej.
Obaja pracovníci vyšetrujúci vraždu s nádejou čakali na jeho porážku.
Dočkali sa.

„Aby sme mohli byť spolu, nahovorili sme Hanu, aby ju zastúpila na tých hlúpych akciách v kúpeľoch. Vytratili sme sa do lesa za areálom. Tam mi povedala, že si zabudla pichnúť inzulín. Dávala to za vinu mne ako 90% percent všetkého, čo sa jej nepodarilo. Nasral som sa. A už to šlo samé. V afekte som vzal to hlúpe pero a dal jej väčšiu dávku, na akú bola zvyknutá. Nepokladám to za vraždu...“ vyšlo z neho tlmene a už sa na nich nepozrel.