Čarodejnice a démoni

1. Edinburgh

(Faith)

"Dobré ránko, spiaca krásavica." povedal mama a odhrnula závesy na oknách. Slnečné lúče dopadli rovno na moju tvár v posteli a zažmúrila som. 

"Mami, prestaň." zahundrala som a zaborila som si tvár do vankúša. 

"Dobre vieš, že do školy ísť musíš", prisadla si ku mne na postel a rukou ma pohladila po hlave,"a tiež vieš, že dnes tam aj tak nebudeš dlho, takže vstávaj a obliekaj sa." Potom už som len počula dupot jej nôh keď zišla dole po schodoch. Zaskuvíňala som od znechutenosti a nejakým zázračným spôsobom som sa doplazila do kúpelne kde som si s polo zatvorenými očami umývala niekoľko minút zuby a potom si opláchla tvár. Jedným švihnutím ruky vo vzduchu sa moja posteľ sama ustlala a ďalším som si zo skrine vytiahla nohavice, tričko a ponožky. Prezliekla som sa z pyžama a utekala som dole na raňajky. Mama si v kuchyni čítala knižku zatiaľ čo varecha miešala praženicu na tanieri. Na stole už boli taniere, pripravená zelenina a ovocie, džbán s čerstvo vyšťavením pomarančom a iné dobroty.

"Mňam." zašepkala som a pustila som sa do jedla. Mama vždy vravievala, že raňajky sú základ, takže som zvyknutá na raňajky zjesť omnoho viac ako napríklad na obed či večeru. 

Keď som dojedla, rozlúčila som sa s mamou, vzala si ruksak a vyšla von na ulicu, kde som si to namierila rovno do školy. Škola je od môjho domu vzdialená len niekoľko metrov. Navyše veľmi rada sa prechádzam. 

Vzduch vonku, už bol omnoho chladnejší, ale za to sviežejší a vonku nemohlo byť lepšie počasie na začatie nového školského roka, pre mňa posledného. Áno, áno, tento rok som v štvrtom a poslednom ročníku strednej školy. Ešte stále premýšľam nad tým, kam by som išla na vysokú školu a hlavne, čo by som chcela študovať. Tento rok aj konečne dokončím čarodejnícky kurz, na ktorý ma pripravuje mama osobne. 

Mama je výborná čarodejnica, jedna z najlepších v našom sabate, nemôžem byť šťastnejšia, že ma môže pripravovať práve ona. Samozrejme, čarodejnice, sabat, to sú všetko veci o ktorých sa len tak nevie. Naša úloha sa po stáročia menila. Úlohou nášho sabatu, je chrániť - chrániť ľudí, pred čiernou mágiou, ktorú zahŕňajú démoni, pakty s démonami a iné temné záležitosti. Je jasné, že chrániť môžu iba čarodejnice, ktoré už dovŕšili osemnásty rok života a zložili úspešne skúšku. 

Po pár minútach som sa ocitla pred školou, kde som už z diaľky videla blonďavú hlavu Emily. 

"Ahoj!" pozdravila som ju so širokým úsmevom. 

"Ahoooj, Faith!" zasmiala sa a objala ma. "Tak čo, aké bolo leto, posledný deň prázdnin, rozprávaj a preháňaj, som samé ucho." Okamžite na mňa vysypala. Usmiala som sa a začala naša nekonečne dlhá debata o tom, čo, kde, ako a prečo sa udialo cez leto. Dnes sme v škole neboli veľmi dlho a tak som sa veľmi skoro vrátila domov. 

Keď som otvorila dvere, hodila som tašku na zem a podišla k ľadničke. Vytiahla som vychladený džús a napila sa. V tom som si všimla papierik na stole s maminým rukopisom.

"Zase práca, v ľadničke máš jablkový koláč a zbytok pizze. Ľúbim ťa. Mama."

Povzdychla som si. Snáď bude v poriadku, jej práca naozaj nieje nič jednoduché a hlavne nie bezpečné. Ale som zvyknutá a hlavne mame verím, je dosť mocná. 

Poobedie som strávila za notebookom a válaním sa na posteli. Treba ten čas využiť kým nieje škola. Podvečer začalo riadne liať. Mama sa vrátila až niečo po polnoci, počula som kroky ale veľkú pozornosť som tomu nevenovala a zase som zaspala. 

+ + +

O pár týždňov sa škola už poriadne rozbehla. Zas tie otravné domáce úlohy, skúšanie, testy a kadejaké iné hovadiny, ktoré si učitelia každý deň vymysleli. Mama mala v poslednej dobe veľmi veľa práce s démonmi, ktorý začali v okolí uzatvárať až príliš veľa zmlúv. Veľa ľudí sa nechá nachytať na klamlivé slová služobníkov pekla. Vždy vystriehnu tých, ktorý sú menej šťastný, ktorý po niekom alebo niečom túžia. A ich slová sú naozaj sľubné, verte mi. Dostali aj ocka..