Čarodejnice a démoni

25. Sila

(Faith)

Celú cestu som neprehovorila ani slovo. Očami som sledovala cestu osvetlenú autom, ktorá sa nám míňala pod kolesami. Dlhú dobu sme prechádzali cez hustý les, ktorý sa tiahol od samého okraja cesty. Nikde neboli žiadne svetlá a mala som pocit, že nám každú chvíľu niečo vbehne pod kolesá. Až v tej chvíli som si uvedomila ako ďaleko ma Jared zaviezol. 

Obávala som sa čo bude, keď prídeme do starého domu kde v Edinburghu prebýval Jared. Snažila som sa pripraviť sa na to najhoršie avšak stále som si nebola istá tým, čo odo mňa vlastne Lucifer chce. Nemala som ani príležitosť spýtať sa na to Jareda. Možno by mi to ani on nepovedal. Čo ak to súvisí s tým, čo cítim keď som v Jaredovej blízkosti ? Ten odpor, čo som cítila na začiatku. Slová, ktoré som zo seba dostala v obrane keď bol prvý krát príliš blízko. Iróniou bolo, že som na druhú stranu túžila po jeho blízkosti...  

+  +  +

(Jared)

Čím bližšie sme boli k domu tým viac som sa cítil nesvoj. Neboli to normálne pocity, ktoré cítia démoni - vlastne by som nemal cítiť vôbec nič. Od kedy som spoznal Faith veľa vecí sa zmenilo. Vždy som sa snažil pripomenúť si, kto vlastne ona je. Okrem toho, že bola čarodejnica mala v sebe niečo o čom určite nemala ani tú najmenšiu predstavu. Bol som si istý, že to Lucifer zo seba vysype hneď ako bude mať príležitosť. Možno to vedel celý čas a s potomkom démona to bolo len hlúpe divadielko. 

+ + +

S autom som zastavil neďaleko malého domu v ktorom sa svietilo. Vytiahol som kľúče zo zapaľovania a so zavŕzganím otvoril dvere. Vystúpil som z auta a oči namieril na Faith, ktorá už bola tiež vonku a upriamene hľadela na dom. Pomaly som prešiel okolo auta až kým som nestál presne pred ňou. V jej tvári sa zračila únava a smútok. Keď som sa zahľadel do jej očí, videl som aj strach. Spravil som ešte dva kroky dopredu a bez najmenšieho zaváhania priložil pery na tie jej v hlbokom bozku. Cítil som ako jej telom myklo, pretože to asi nečakala ale bozk mi opätovala. Nútene som sa od nej odtiahol a v tme som našiel jej oči, ktoré sa leskli. 

"Zvládneme to, Faith." zašepkal som pokojným hlasom a rukou jej jemne prešiel po líci. Cítil som, ako z nej vyžarovala neskutočná energia. Jemne prikývla na moje slová spoločne sme vykročili k domu. 

+ + +

(Faith)

Pri každom kroku, ktorý som spravila k tomu prekliatemu domu som sa musela nútiť. Jediné čo ma k nemu ťahalo bola túžba zachrániť nevinné životy mojich priateľov. Ak už nie sú mŕtvy - pomyslela som si. Zastavili sme pred vchodovými dverami a sťažka som vydýchla. So strachom v očiach som pozrela do Jaredovej tváre. Pohľad mal namierený na dvere a zdalo sa, že sa snaží samého seba presvedčiť aby vstúpil dnu. Napokon načiahol ruku ku kľučke, ktorú stlačil a do očí sa mi dostalo svetlo z vnútra predsiene. Prekročila som prah tesne za Jaredovou vysokou postavou a neustále som skúmala okolie. Pred vstupom do obývačky sa mi do uší dostalo slabé vrčanie ale psa som nikde nevidela, avšak pri jednom z rohov odkiaľ sa zvuk ozýval stúpal do vzduchu para, akoby niečo vydychovalo. Musel to byť pekelný pes. Ťažko som preglgla guču, ktorá sa mi v krku za ten čas nahromadila a keď sme prešli do jednej z ďalších miestností naskytol sa mi príšerný pohľad. Emily aj Carter sedeli zviazaný na stoličkách a oči mala prekryté čiernou látkou, zatiaľ čo ústa mali prelepené páskou. Tvár mali posiatu krvou a Emily mala zvesenú hlavu. Zdesene som pootvorila ústa, ktoré som si zakryla rukou a do očí sa mi nahrnuli slzy.

"Emily? Carter?" zastonala som ich mená a oni okamžite spozorneli. Bolo vidieť ako sa ma snažia nájsť keď dezorientovane otáčali hlavy smerom k môjmu hlasu. Obaja niečo zamrmlali pretože páska im bránila v hovorení. Trhalo mi srdce vidieť v akom sú stave.

"Ale no nie, vitajte tu u nás!" ozval sa nepríjemný hlas priam pobaveným tónom. Oči som namierila smerom k nemu a zbadala neznámeho muža v čiernom obleku a oči mu sršali krvavo červenou. Súdiac od výrazu v Jaredovej tvári to musel byť Lucifer.

"Máš nás tu, tak ich okamžite prepusti." vyprskol na neho Jared a päste v zlosti zaťal. Luciferovi z tváre nemizol nepríjemný úškrn a zdvihol do vzduchu ruku. Než som sa stihla nazdať, luskol prstami a pocítila som ako nás neviditeľná sila odhodila k stene za nami. V ušiach mi zvonilo z bolesti, ktorú mi náraz spôsobil a keď som sa pokúsila pohnúť za žiadnu cenu to nešlo. 

"Lucifer!" zakričal zlostne Jared než jeho otec tentokrát švihol rukou vo vzduchu a Emily s Carterom zmizli z miestnosti.

"Carter, Emily, nie ! Kam si ich poslal?! Čo vlastne odo mňa chceš ?!" zamračila som.

"Vieš moja milá, ty si kľúčom k dosiahnutiu niečoho na čom pracujem už veľmi dlho." 

Vymenila som si s Jaredom zmätený pohľad.

"Ako by som začal..." spustil Lucifer a založil si ruky."Už dlho sa snažím skaziť už aj tak pokazené hračky môjho Otca. Avšak démoni ubúdajú, čarodejníci či lovci pribúdajú a peklu spadá čoraz menej voľných brán, ktoré tak či tak strážia anjeli. Pokiaľ sa nerozpúta vojna, nikdy nebudem mať voľnú cestu." 

Celkom som nerozumela čo tým chce povedať. Očami som skontrolovala Jareda, ktorý na Lucifera uprene hľadel a vyzeral zmätene.

"Čo s tým mám spoločné ja?"

Lucifer sa nahlas zasmial."Ty si kľúčom k vojne zlatíčko."

"Ja?"zatiahla som neveriacky krútiac hlavou.

"Ty bastard... " vydýchol Jared. Venovala som mu pohľad a v tej chvíli som si uvedomila, že mu došlo aké sú Luciferove plány.

"Kto je lepší kľúč k rozpútaniu vojny než priamy potomok môjho prekliateho okrídleného brata Michaela?" zatiahol pomedzi zaťaté zuby Lucifer.