Čarodejnice a démoni

20. Pomoc

(Faith)

Dívala som sa na miesto kde pred chvíľkou stál Jared. Zo zamyslenia ma prerušilo vrčanie pekelných psov. V rukách som zvierala kus papiera, ktorý mi Jared poslal. Chvíľku som váhala, či mám prečítať to čo bolo na ňom napísané. "Nemám čo stratiť." pomyslela som si a vyslovila neznáme slová. Pekelné psy sa rázom stratili. V tom mi znova začal bzučať mobil. Rýchlo som nahmatala tašku a vytiahla som ho. Na displeji svietilo meno "Carter".

"Áno?" ohlásila som sa.

"Panebože, si v poriadku.." vzdychol. Neodpovedala som.

"Faith? Si tam ? Prídem po teba?"

Posadila som sa na gauč. A chvíľku som rozmýšľala, ešte stále som si neuvedomovala čo sa práve stalo.

"Faith?" ohlásil sa Carter znova.

"Áno, môžeš prosím.." vydrala som zo seba. Do očí sa mi tlačili slzy. Celá som sa triasla, vyčerpaná. V dome bolo ticho. Prečo mi pomohol? 

+ + +

Za necelú hodinu som sedela doma späť na posteli. Celú cestu v aute som neprehovorila ani slovo. Carter ma potichu pozoroval zo stoličky oproti mne. Nevedela som čo mám povedať. Oči ma štípali zo sĺz. Nakoniec prerušil ticho.

"Faith, čo sa stalo?" 

Pokrútila som hlavou. Povzdychol.

"Prosím ťa, povieš mi to? Vyzeráš hrozne."

Nevedela som čo mu mám povedať. Cítila som roztrhaná na milión kúskov.

"Faith, prosím... Bol to on, však?"

Potichu som prikývla.

"Ublížil ti?"

Pokrútila som hlavou, do očí sa mi znova začali tlačiť slzy.

"Vidím, že z teba nič nedostanem. Tak sa drž. Keby niečo, stačí zavolať." povedal a zdvihol sa zo stoličky. Dívala som sa do zeme. O chvíľku som počula ako sa za ním zavreli dvere. 

+ + +

Prešlo pár dní odkedy sa všetko obrátilo hore nohami. Jared sa už v škole neukázal. Čo som čakala... Sabat prehľadával celé mesto. Do školy zaradili svojich ľudí aby nás strážili. Jaredov dom obrátili na ruby. 

Nenávidela som ho za to, že bol démon. Za to, že ma oklamal, že všetko to bola len hlúpa hra. Neviem čo po mne chcel, mala som aj strach. 

Pomohol mi.

Prečo by mi pomáhal? Túto otázku som si pokladala každý deň odkedy sa vyparil. 

+ + +

Klop, klop. Ozvalo sa na dverách do mojej izby. 

"Môžem?" ohlásil sa Carter.

"Poď ďalej." 

"Ahoj, Faith."

"Ahoj." pokúsila som sa o úsmev.

"Ako sa máš?" spýtal sa mäkko.

"No, nie najhoršie..." povedala som.

"Bojíme sa o teba, vieš s Emily. Odkedy sa Jared stratil a stalo sa čo sa stalo, si ako bez duše. Neviem čo sa vtedy stalo ale-.."

"Ale čo? Prečo to tak veľmi chceš vedieť?" prerušila som ho."Nie je to jedno, je to Luciferov syn, odporný, slizký démon bez duše."

"Ach jaj, tak prečo sa takto chováš." ukázal na mňa."Čo ťa mrzí, že ťa nezabil alebo čo?"

"Nechaj to tak, uzavrime túto kapitolu. Už navždy." povedala som cez zaťaté zuby.

"Nie, nenechám to tak. Prosím.." 

Prevrátila som očami. Mal pravdu, nebolo to voči nim fér. 

"Tak dobre." povedala som napokon.

"Som samé ucho." sadol si na moju posteľ a zvedavo sa na mňa díval. Nevedela som ako mám začať. 

"Ako si mi vtedy povedal to všetko, dostala som strach a chcela som sa uistiť, že to nie je pravda. Preto som vzala svätenú vodu, dole zo zásuvky ako som sa ponáhľala. Jared ju odmietol vypiť."

"A?"

No.." vydýchla som."Boli tam pekelné psy a všetko. Myslela som si, že je koniec. Ale než zmizol dal mi papier s kúzlom, ktoré psy odohnalo."

"Pomohol ti, prečo?" zamračil sa.

Pokrčila si plecia."Ja neviem. Vykričala som mu hrozné veci, bála som sa. Možno zistil, že to nemá zmysel a šiel hľadať iného človeka čo podľahne tým jeho nechutným klamstvám." zvýšila som hlas.

"Faith, pokojne..." zašepkal."Prečo si ale potom taká nešťastná, mohla si zomrieť! Vieš koľko si riskovala... Máš byť šťastná! Vykašli sa na to čo bolo a choď ďalej, on už ti nič nespraví. Prečo si nikoho nezavolala na pomoc? Mala s kryštáľ nie?"

"Ja neviem!" vybuchla som. Z očí mi vyhŕkli slzy."Neviem, Carter, neviem! Len som dúfala..."

"Čo si dúfala? Že sa mýlim? Myslíš, že by som ti klamal." vyhŕkol Carter."Pozri, už je koniec.. Nezapodievaj sa tým ďalej. Vyrieši to sabat. Je to len jeden hlúpy démon."

"Do ktorého som sa zamilovala..." zašepkala som. Carter povzdychol. "Mrzí ma to." prišiel ku mne a poriadne ma objal. V tej chvíľke, ako mi stekali horúce slzy po lícach som si uvedomila, že sa cítim o niečo ľahšia, keď som to zo seba dostala..

+ + +

"Faith?" zavolala o pár dní na mňa mama.

"Áno?"

"Prídeš na chvíľku sem?"

Zbehla som rýchlo dole schodmi a stála tam mama z neznámou ženou. Bola o niečo vyššia ako ja, mala celkom tmavé rovné vlasy a hnedé oči. Bola oblečená do tmavých farieb. Zamračila som sa.

"Kto je to?" spýtala som sa. 

"Toto je Hayley. Je jednou z úspešných absolventiek čarodejníckej skúšky. Jej rodičia boli vysoko postavený čarodejníci a veľmi mocný. Zdedila obrovský talent-"

"A?" prerušila som ju.

"A bude na teba dávať pozor kým ja pôjdem so sabatom na jeden z našich zasadnutí do Ameriky."

"Čo?" vypadlo zo mňa.

"Čauko, kočka, ja som Hayley." povedalo dievča so zdvihnutým obočím a prefíkaným úsmevom. Toto musí byť zlý vtip. 

+ + + 

(Lucifer)

"Pane, Hayley je na scéne." oznámil mi démon v mojej obľúbenej miestnosti, kde som mučil nové duše. Miloval som zvuk ich bolestivého kriku. 

"Výborne." zajasal som. Démon sa už už odpratal z miestnosti, keď som si spomenul na jednu maličkosť.

"A Jared?"

"Pane?" spýtal sa ma nechápavo démon.

"Našli ste ho?" zavrčal som.

"Nie, pane."

"Tak makajte!" zakričal som. 

"Áno, pane." 

"Dúfam, že ste bosorku, ktorej som priviedol víziu o prítomnosti Jareda zavraždili." zažmúril som oči.

"Áno, pane." démon stále pritakal.

"To je dobré..." uškrnul som."Všetko je tak ako má. Aspoň takmer."