Čarodejnice a démoni

22. Triezvenie

(Faith)

Ráno som sa zobudila s ukrutnou bolesťou hlavy. Cítila som sa akoby ma prešiel vlak. V izbe bol počuť hlasný chrapot Cartera, ktorý ležal na zemi kúsok od mojej postele. Na jeho chrbte ležalo moje mača a spokojne priadlo. Emily som avšak nikde nevidela. Nadvihla som sa, že sa posadím, keď vtom s rachotom dopadol z postele na zem môj mobil. "Sakra." zamumlala som a zdvihla som ho zo zeme. Zo včerajšieho večera som si všetko pamätala len veľmi matne. Odblokovala som obrazovku mobilu. Stuhla som.

"To snáď nie!" vzdychla som nešťastne."Ach jaj!"znova som si ľahla a zaborila hlavu do vankúša. Vtom som počula ako sa otvorili dvere do izby. "Dobré ránko." ozval sa hlas Emily. Jedným okom som sa nakukla spod vankúša. Mala v rukách tácku so šálkami, z ktorých stúpala para a tanier s palacinkami. Tú položila na stôl vedľa mojej postele. Posadila som sa. "Dobré aj tebe." obzrela som si tanier s palacinkami na ktorých sa ešte stále roztápal kus masla. Voňali výborne. "Vyzerá to skvelo, Em. Len neviem či budem jesť. Cítim sa dosť na nič." Tá iba prehodila rukou vo vzduchu.

"Ale prestaň. Spravila som ti čierny čajík, to ti dá žalúdok trochu do poriadku. Treba nabrať energiu, čaká ťa ďalší krásny deň." 

Usmiala som sa ňu. "To máš pravdu. Len sa bojím, že to pôjde zo mňa hneď von."

"Aj na to som myslela, preto som ti priniesla aj liek na žalúdok." Vzala som si do rúk svoju šálku čaju. Bolo teplá, ale nie horúca. Emily si vzala svoju a trochu si z nej srkla. Vôňa čaju mi stúpala do nosa. Zvláštne voňala. "Aký čaj si spomínala, že to je?" spýtala som sa.

"Čierny." povedala Emily a zakašlala. Zvláštne, takto čierny čaj nevoňal. Emily sa rozkašlala. Nepáčilo sa mi to.

"Si v poriadku?" zamračila som sa.

"Asi áno, len mi trochu zabehlo." Ďalej ale kašlala a zhoršovalo sa to. "Emily? Emily!" začala som volať jej meno. Tá neprestávala s kašľom. Zrazu na mňa zdvihla ruku, ktorú držala pred ústami z hrôzou. Na dlani mala kvapky krvi. Prudko som sa postavila a začala budiť Cartera. "Carter! CARTER!" Ten ospalo zívol.

"Čo je?" 

"Emily kašle krv! Asi, asi..." nevedela som nájsť správne slová. Carter okamžite vybehol za Emily, ktorý mala celé ústa od krvi. Bola bledá. 

"Čo sa stalo?" spýtal sa Carter šmátrajúc vo vreckách jeho nohavíc. 

"Nič, teda, Emily priniesla čaj a keď sa z neho napila, rozkašlala. A..."

"Je otrávená." Carter ma prerušil. 

"Otrávená?!" povedala som z hrôzou. Emily sedela na zemi, z úst jej kvapkala krv na zem. Občas zakašlala. Cítila som sa bezmocne. 

"Carter, rýchlo!" naliehala som, so slzami na krajíčku. Ten vytiahol malú knižku zo svojho vačku a začal v nej listovať. Zastavil na jednej stránke, zdvihol ruku smerom na Emily a so zatvorenými očami začal šepkať slová. Emily po chvíľke prestala kašlať. 

+ + +

(Jared)

Slabé svetlo prenikalo cez závesy v miestnosti, signalizujúc, že je už ráno. Očami som sledoval krvavé znaky po stenách celej motelovej izby. Izba vyzerala príšerne ale spĺňala svoj účel keďže ma Lucifer ešte nevystopoval. Zamýšľal som sa nad správou, ktorú mi poslala Faith v noci. Naivne som možno chvíľku dúfal, že to niečo znamená ale potom som si spomenul na to kto som. Netvor. Zlo. 

Zrazu zaznelo zvonenie môjho mobilu.

"Áno?" 

"Jareeed!" ozval a štipľavý hlas. Moje telo zalial adrenalín.