Čarodejnice a démoni

7. Nepriatelia

(Jared)

Po škole som čakal Faith vo vestibule škole. O malú chvíľku sa zjavila schodisku a kráčala smerom ku mne. Bola nižšia, mala dlhšie svetlo-hnedé vlasy, ktoré sa jej na koncoch vlnili. Pokožku mala bledšiu, svietila už z diaľky. Nebola ničím špeciálna, ak nepočítam zvláštnu energiu, ktorá vyžarovala z jej teľa. Obyčajné dievča, z obyčajnej školy, v obyčajnom meste. Nič netušiaca. Keď som sa tak díval na jej tvár, ktorá sa približovala, videl som v nej nevinnosť, jednoduchosť. Na okamih mi prišlo ľúto, že jej možno budem musieť prerezať hrdlo a jej dušu vziať na večné muká do zatuchnutých priestorov pekla. 

Ľudia na mňa pôsobili celkovo nevinne, aj keď boli plný hriechov. Nebo a peklo ich celú večnosť súdilo. 

"Ahoj."pozdravila ma keď už bola celkom blízko. Hlas mala stále roztrasený akoby bola nervózna.

"Všetko v poriadku?" spýtal som sa a ona sa usmiala. 

"Jasné. Tak poď, ukážem ti kde čo nájdeš." Asi hodinku sme sa prechádzali po celej škole a poukazovala mi viacero miestností. 

"Čau Faith, predstavíš ma." Zastal pri nás nižší chalan so strapatými vlasmi a šibnutým výrazom v tvári. Čarodejník. Démon v mojom vnútri sa zavrtel. 

"Jasné, toto je Jared, Jared toto je Carter." 

Carter ku mne vystrel ruku, že si ju so mnou podá. Chvíľku som váhal a potom som ňou zatriasol. 

"Teší ma." povedal som mu a pokúsil som sa o úsmev.

"Jared je tu nový, tak som mu to tu chcela poukazovať. Teda, Jared ma poprosil." 

Prikývol som."Presne tak. A som ti vďačný Faith. A tešilo ma Carter." Pozrel som sa na neho a potom na Faith."Teraz už ale budem musieť ísť. Veď, zase zajtra. Nie?" Pozrel som im obom do tvári. Carterova tvár bola napätá, obzeral si ma a mračil sa. Faith mala tvár uvoľnenú a vyzerala v dobrej nálade. 

"Nieje začo." usmiala sa Faith. Ešte raz som poďakoval a pobral som sa smerom von zo školy.

Čarodejník a potomok kamaráti? To bude problém.

+ + +

(Faith)

Zamyslene som sa dívala na Jareda ako odchádzal preč.

"Haló!" kýval mi pred očami rukou Carter. "Spiaca krásavica." Prebudila som sa zo zamyslenia.

"Čo, prepáč, len som rozmýšľala."  

"Jasné, pekný chlap a všetky ste z toho hneď paf. Ani ho nepoznáš, zdá sa mi čudný. Dávaj si na neho pozor." prevrátil očami.

"Prestať, som žena!" poznamenala som. "Ženy sa rady pokochajú pohľadom na kus chlapa." Jedným okom som sa pozrela na Cartera.

"Máš pravdu. Aj chlapi sa radi pokochajú pohľadom na kus ženy s poriadnym zadkom a kozami." Ako rozprával rukami vo vzduchu tvaroval zadok a prsia. Úchylne sa pri tom uškŕňal. 

"Hnus." zamumlala som pri pohľade na neho a vyrazila som domov.

+ + + 

(Jared)

Vonku bolo ešte stále sychravo. Keď som kráčal domov nadával som si, že som ešte stále nešiel vybaviť nejaké auto, tak som sa po ceste zastavil v jednej predajni áut a aj si jedno zaobstaral. Peňazí bolo viac než dosť. Som syn Lucifera. 

Nevadil mi dážď, mal som takéto počasie rád. Hlavne som mal rád, že tu, vo svete ľudí sa počasie neustále menilo. V pekle sme nemali žiadne počasie nemali. Logicky.

Zatiaľ neprišli žiadny démoni, ani otec ma skontrolovať, nič. Takže zdá sa že drží svoje slovo. Alebo aspoň zatiaľ. Aj tak nechcem aby vedel že mám poriadny prúser, keďže moja hlavná podozrivá ma za kamaráta čarodejníka. Ten čarodejník nič necíti ? Z toho dievčaťa vyžaruje ohromná energia. 

Stačí kúsok jej dna alebo nájsť jazvu, zabiť ju, vziať jej dušu, vrátiť sa do pekla a mám zase pokoj. Alebo ju proste zabijem a potom zistím, či to bola ona. Nie, nie, to by nešlo.. Znie to jednoducho "krv, sliny" ale musia byť čerstvé, dostanem jej krv, či sliny a do päť minút od vtedy musím zahájiť kúzlo. Musím ju odviesť niekde, kde bude sama. Ale nesmiem ju uniesť, jej kamarátovi by to bolo podozrivé. Tuším už chápem, prečo mi dali až pol roka času. Budem si musieť získať jej dôveru. 

Takže nakoniec tu stvrdnem dlhšie ako som čakal. 

+ + +

(Faith) 

Ako som kráčala domov dobehol ma Carter.

"Nezabudla si na niečo?" 

Nerozumela som."Na čo?"

"To vážne? Aj ty? Myslel som, že sme priatelia už hodnú chvíľku." 

Do riti. Asi tuším. "Včera si mal narodky?" 

"Bingo! No vidíš, už som myslel, že rozmýšľať je pre teba neznáma vec. "

Na čo zas myslím. "Na toho fešáka." Pomyslela som si. "Krava prestaň sústreď sa." Pokarhala som sa. 

"Prepáč mi to Carter, veľmi ma to mrzí." v tom mi niečo napadlo. "Už máš aj schopnosti?"

Napol hruď a poriadne sa vystrel."Mám!" Rázom sklesol."Ale ešte ich nemôžem využívať."

"Kedy máš skúšky?"

"Dnes večer. Takže sa idem hneď aj chystať."Žmurkol na mňa. "Ja teda utekám a drž mi palce! Zajtra ti porozprávam aké to bolo." Zvrtol sa na členku a utekal druhým smerom. 

Trocha som sa o neho bála, či skúšky zvládne. Jeho mama nebola najlepšia čarodejnica. Ale zvládli to aj väčší blbci. Dúfam.