Čarodejnice a démoni

17. Ráno

(Faith)

Ráno ma zobudili teplé slnečné lúče, ktoré hriali moju tvár. Posadila som sa na postel a rukou si pretrela tvár. 

Bol to len sen. Pomyslela som si. Ale, nie, sen nie. Sen nie je tak veľmi skutočný. Ešte stále cítim chuť jeho pier. Prešla som si po nich prstom. Zavrela som oči a prehrávala som si ten moment neustále dookola. Spomenula som si aj na to, čo som cítila vo svojom vnútri, keď som ho bozkávala. Zamračila som sa, lebo som to znova pocítila. Niečo vo mne akoby s Jaredom bojovalo, akoby ho niečo odmietalo. Nerozumela som prečo, pretože ostatok celého môjho ja po ňom túžilo tak ako po ničom inom.  

+ + +

(Jared)

Odkedy som prišiel do svojho úkrytu len tak som hľadel pred seba. Bol si opitý. Už niekoľko hodín som si to opakoval v mysli. Bola to len výhovorka, vzhľadom na fakt, že démoni sa nemôžu len tak jednoducho opiť, ak vôbec. Chcel som to spraviť. Keď som jej nablízku, niečo vo mne ma k nej neuveriteľne tiahne. Sme si protikladmi. Ako je vôbec možné...

+ + +

(Faith)

"Poviem mu to." nahlas som sama sebe oznámila. Vzala som mobil a vytočila Carterove číslo.

"Áno, sex linka, počúvam?" ozval sa.

"Prestaň, Carter, potrebujem aby si prišiel." 

"Ahá, takže slečna "nechamkamaratovsastrapnit" sa konečne ozvala." 

"Prestaň, naozaj s tebou potrebujem hovoriť." 

Vydýchol. "Ach jaj, no dobre ty, tak idem."

Zasmiala som sa.

+ + +

"Tak, čo by si chcela milady?" spýtal sa Carter sadajúc si na postel. 

"Pozor, práve som ustlala!" upozornila som ho. Prevrátil očami.

"No tak, čo chceš." 

"Čo si taký mrzutý?"

Zaťal zuby. "Nič, len vieš, zobudil som sa len v spoďároch s takým poriadným týpkom za chrbtom ktorý si práve zapínal gate ale inak pohoda, mám sa super." ironicky sa zasmial.

"Prepáč, bol to len vtip... a vlastne o tom som sa chcela rozprávať.."

Zablikal očami. "O čom konkrétne, lebo vieš moc sa mi o tom nechce rozprávať. Vôbec. Nikdy."

Buchla som ho do pleca."Nie ty trkvas, nezaujíma ma ten chlapík, ani čo s tebou robil. Chcela som len povedať, čo sa dialo medzitým."

Zbledol. Zhlboka som sa nadýchla.

"Neviem či to chcem vedieť." povedal.

"Prestaň. Musím to niekomu povedať."

"Tak prečo nie Emily?" spýtal sa.

"Lebo Emily..."

"Hmm?" zdvihol obočie.

"Je predsa Emily... No to je fuk. Ide o to.." pozrela som na Carterovu tvár a preglgla som. "..že som sa bozkávala s Jaredom." povedala som asi na jeden dych.

Carterovi spadla sánka.

"No vieš, ani si to veľmi nepamätám ale stalo sa to a nemôžem na to prestať myslieť."

"Nie.."zašepkal.

"Čo?"

"Nie.. zbláznila si sa." Postavil sa. "Ani ho veľmi nepoznáš, mám z neho zlý pocit a..." 

"Prestaň." zastavila som ho."Prestaň, Carter.." pokojne som pokračovala."Prosím, nemusíš sa toľko o mňa báť, ja len... neviem. Nedalo sa tomu odolať. "

Prehodil rukou. "Ach, rob si čo chceš ženská. Potom ale za mnou nechoď narieka.."

Vtom ho prerušila moja mama. 

"Deti, prosím, musíte ísť dole, hneď."

"Prečo? Čo sa deje?" vyzerala ustráchaná.

"Len poďte hneď." naliehala.

Pozreli sme sa na seba s Carterom. Nemali sme veľmi dobrý pocit. Keď sme zišli dole, stála tam pani, ktorú som z videnia poznala z nášho sabatu. Zachvela som sa.

"Faith, Carter." 

"Áno?"

"Keďže tiež patríte k čarodejníkom zo sabatu, musíte byť oboznámení s potenciálnou hrozbou."

"Hrozbou?"

"Najvyššia cíti prítomnosť veľmi mocného démona v meste."

Zatajila som dych. "Ako mocného?"

Čarodejnica si prezerala prsty na rukách a nevládala s dychom.

"J-je pravdepodobné, že  v meste je Luciferov syn."

Striasla som sa aj keď som nevedela presne čo to znamená...