Čarodejnice a démoni

3. Čarodejnice

(Faith)

Ďalší nudný deň v škole. Vybrala som si zo skrinky učebnice na nasledujúcu hodinu a vybrala som do určenej učebne. Zrazu sa spoza môjho chrbta ozval hlas Emily. 

"Faith!" Zastala som a otočila som sa. 

"Ahoj." Usmiala som sa. 

"Dnes má Michael u seba narodeninovú oslavu. Jeho starý vraj idú na víkend na chatu a má voľný dom. Vraj sú všetci vítaný, nechceš prísť aj ty ?" Skoro som zabudla, že dnes je piatok, aspoň jedna dobrá správa. Keď je škola, som ako robot, len vstanem, idem do školy, vrátim sa, učím sa, spím, jem a iné základné potreby, ktoré vlastne robím automaticky. 

Nie som zrovna párty typ, ale Emily mala v očiach iskričky, ktoré žiarili nádejou a nadšením taký, veľkým, že by mi aj bolo ľúto keby som odmietla. 

"Jasné, prečo nie." prikývla som. 

"Supeer, parádne si to užijeme ! Môžem k tebe prísť skôr, nalíčime sa spoločne a môžem ti pomôcť vybrať čo si oblečiem !" Emily to rozprávala s takým nadšením a tak sa jej plietli ústa, že som skoro nestíhala vnímať, čo rozpráva. Ale nechcela som jej pokaziť to nadšenie, tak som jej usmiata prikyvovala. 

+ + +

Oslava začínala okolo siedmej večer, takže okolo šiestej u mňa zavonila Emily a pomohla mi vybrať oblečenie. Nenalíčila som sa veľmi výrazne, pretože som to nemala veľmi rada, plus som mala na veľa kozmetických záležitostí nepríjemnú alergiu. Na oslavu sme dorazili tak okolo pol ôsmej. V dome už samozrejme bolo kopec ľudí, polovica ak nie aj väčšina bola od nás zo školy. Na párty bola pustená hlasná hudba, všade kopec jedla a alkoholu a podobných záležitostí, ktoré patria na podobné párty. 

"Ahojte ! Čaute ! Nazdar !" Pozdravy sa ozývali zo všetkých strán. Veľa ľudí som poznala iba z videnia. Oslávenec Michael bol školský "fešák". Taký ten typ chalana, po ktorom šiel snáď každý. Dokonca aj niektorí chalani a to nesrandujem! Samozrejme sa dnes nahodil aby bol ešte neodolatelnejší. Mal typické strapaté blond krátke vlasy, ktoré si géloval dohora a prenikavé modré oči. Bleh, neznášam modré oči. 

Na moje prekvapnie po ňom nešla ani Emily. Určite sa nájdu aj iné okrem nás. 

"Čaute kočky." Zrazu nás zo zadu oslovil piskľavý hlas, ktorý som okamžite spoznala. 

"Ahoj Carter." pozdravila som ho."Čo tie srandičky ? Aké kočky?" Zasmiala som sa.

"Tak vieš, prvá párty, z ktorej ma ešte nevyhodili." Na sebe mal ako vždy vyťahané tričko volné nohavice."Plus ste kočky, tak čo chceš." Po chvíľke dodal."Ale teraz ma ospravedlnte, dámy na mňa čakajú a dobre viete, že som profesor lásky !" Ukázal na seba a so žmurknutím od nás odišiel k partií báb na konci miestnosti. Emily sa na ňom vždy strašne smiala a neviem prečo tí dvaja sa mi k sebe náramne hodili. Však oni raz aj párik budú len o tom ešte nevedia, ha ha ha. 

"Tak čo Faith, ideš si dať aspoň dáky drink ? " Usmiala sa na mňa Emily a musím povedať, že dnes vyzerala očarujúco. Mala veľmi pekne spravený make-up a aj sa vkusne obliekla. Bola avšak trocha pri sebe a občas zvykla na seba natiahnuť aj šialenejšie kúsky. Nikdy ju netrápilo čo si o nej ostatný myslia. 

Išli sme do kuchyne, kde sme si niečo naliali a rozprávali sme sa s ostatnými ľuďmi. 

+ + +

Musím uznať, že ešte aj po pár hodinách sme sa náramne zabávali. Na to, že Michael bol veľmi populárny u nás na škole, nikdy neusporiadal takúto párty. V prvých dvoch ročníkoch bol dokonca taká šedá myška kolektívu, posledné dva roky ale svieti medzi ostatnými ako maják. Jeho rodičom sa tuším pred dvoma rokmi začalo dariť vo firme a veľmi zbohatli, od vtedy sa aj on zmenil a je z neho taký školský "casanova". 

Blížila sa polnoc a Emily aj väčšina ľudí na párty už bola poriadne opitá. Ja som si dávala pozor pretože môj žalúdok a alkohol neboli veľký kamaráti, ale musím uznať, že hlava mi už celkom cestovala zo strany na stranu. 

Okolo polnoci nás všetkých Michael zavolal von k bazénu a postavil sa na menšiu terasu tak aby sme na neho všetci videli a všetkým nám rozdali pohár šampanského.

"Priatelia, kamaráti, známy, jednoducho všetci čo ste sa dnes pridali a prišli osláviť, moje osemnáste narodeniny, chcem sa Vám poďakovať, za to že ste tu a že sa tak dobre bavíte, lebo pre mňa, je toto jeden z najlepších dní môjho života a navždy aj bude. Pred dvoma rokmi, keď som bol nikým, ma stretlo ohromné šťastie. Postavil som svoju rodinu na nohy a dnes sú tomu presne dva roky. A som za tieto dva roky nesmierne šťastný a vďačný."

Zamračila som sa. Prečo takáto reč, nejako mi to k nemu nesedelo. 

"Dúfam, že sa dnes budete baviť, ešte veľmi dlho." V tom mi zapípal mobil. Bola presne polnoc. Všimla som si že mu steká po čele pot. Avšak, že by bolo vonku teplo, by sa povedať nedalo. Vtom ma napadlo to najhoršie.Dva roky, zrazu zbohatol... ach nie. Michael v tom odišiel za potlesku z pódia rýchlim krokom. Rozhodla som sa ísť za ním.

"Faith, kam ideš?" Spýtala sa ma Emily, ale neodpovedala som. Mame som okamžite poslala esemesku s tajným kódom, ktorý používame keď stretneme démonov. Kým som ale dobehla Michaela kľačal na zemi z prerezaným hrdlom. Z ktorého sa ťahala biela priesvitná duša, rovno do nádoby ktorú v rukách držal starší chlap v tmavo čiernom obleku. Keď ma zbadal spozornel a okamžite otvoril portál. Ostala som nehybne stáť a dívala som sa pred seba. Vedela som, že s tým nič nespravím. V tom sa pri mne objavila matka a než stihol démov vstúpiť do portála, matka vyslovila zaklínadlo.Démon zakričal až príliš hlasno a začala som sa obzerať.Telo, ktoré démon posadol, padlo na zem a z úst sa mu vysypal čierny prach, ktorý smrdel ako síra. Matka okolo nás vyčarovala ochrannú bublinu, ktorá nás zneviditelnila, keby sa náhodou za krikom rozbehlo pár zvedavcov. Dušu, ktorú démon vzal do nádoby matka vopchala do plátenej tašky prehodenej cez plece. 

S mamou sme sa na seba uprene zahľadeli. To nevyzerá veľmi dobre...