Ahoj, rozhodla som sa Vám napísať príbeh, ktorý sa už veľmi dlho snažím zo seba dostať. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Budem ho písať, z dvoch pohľadov - dievča a chlapec - alebo teda, dve hlavné postavy. ( dopredu sa ospravedlňujem za gramatické chyby )
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Vzduch vonku bol chladný. Leto sa pomaly končilo, blížila sa jeseň a s ňou aj chladnejšie a dlhšie večery. A práve to som miloval. Stál som kúsok od lesa a vychutnával som si chvíľku osamote. Vzduch voňal po listí a bol potešením pre pľúca. Moja príjemná chvíľka ale netrvala veľmi dlho.
"Synak." ozval sa z poza môjho chrbta zachrípnutý hlas. Prevrátil som očami a znechutene som sa otočil na svojho otca.
V tme, ktorá pokrývala ako veľká perina celé okolie, som mu ani nevidel poriadne do tváre. Otcove oblečenie bolo na viacerých miestach prepálené a z bosých nôh sa mu ešte stále paril dym. V očiach som mu videl únavu, tvár mal špinavú od popola a na hlave strapaté čierne vlasy, ktoré miestami šediveli. Keby ho videl niekto iný povedal by si, že vyzerá ako nejaký starý ufúľaný bezdomovec, ja som ale v jeho tvári videl bytosť, ktorá sa tu prechádzala ešte dávno, keď tu neboli ani ľudia.
"Zase si tu ? Dúfam, že si oteckovi doniesol aspoň pár mien, keď už nič iné." Na tvári sa mu zjavil štipľavý úškrn.
"To určite." odfrkol som. Zamračil sa a pristúpil bližšie. Pootvoril ústa akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec len zaťal zuby a bez slova, na jedno lusknutie otvoril portál. Očami som neustále sledoval jeho tvár až som napokon bez slova vstúpil do portálu a za okamih som bol naspäť tam kde som prišiel. V pekle.
KAMU SEDANG MEMBACA
Čarodejnice a démoni
FantasiKedysi dávno, než po zemi chodili ľudia, sa Lucifer postavil Bohovi a jeho brat archanjel Michael ho zhodil aj s jeho stúpencami do pekla, kde doteraz zbiera duše nevinných ľudí, aby vytvoril akúsi armádu, ktorú chce znovu raz postaviť voči nebu a a...
