Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Moja rana...

Predom vám chcem povedať že túto časť venujem trom skvelým ľudom ktorý tiež píšu na Wattpade. Poznáme sa aj v skutočnosti už nejaký ten rok.
@BAFW12

@Evelinkitty

@Sarca30

Ale milá Barborka(BAFW12) tu bude mať dnes niečo vysnívané. Že :D

Posadila som sa na schody a dívala som sa ako Steve a Tony rúbajú drevo. Moje myšlienky boli stále v tom sne. Asi by sa to stalo keby som nezomrela. Možno mama tak naozaj zomrela. Ale čo sa stalo s Ianom a Yvette? Sú niektorý s týchto tu ich potomkovia či vzdialená rodina? Ak áno nebudem to ďalej riešiť.

,,Lucas, Linda obed!"ozvalo sa z kuchyne

,,Tak čo? Lepšie?"prisadol si Clint

,,Hej. A čo to vlastne bolo? Stále na to musím myslieť. Dalo sa tomu vôbec zabrániť?"zavalila som ho otázkami

,,Ehmm?"porozmýšľal

Mávla som rukou a vstala som. Vybehla som hore schodmi hľadať nejakú izbu. Otvorila som dvere do izby ktorá bola prázdna. Ľahla som si na posteľ a môj chrbát zavalila neskutočná bolesť. Sadla som si a pozrela sa do zrkadla. Stál tam polonahý Banner.

,,Och bože prepáč! Ak to je tvoja izba nehnevaj sa!"prepačovala som sa

Dvere sa otvorili v ktorých stála Natascha. Chytila som sa za čelo.

,,Vy dvaja?"nechápala

,,Nie, nie! Bolo to prázdno a myslela si že tu je voľná izba. A ja som bol v sprche."upresnil

Natascha pokývala hlavou a poslala ma preč. Vybehla som z izby. Náznakom ruky som napodobnila jej ústa. Celý dom rozvoniaval ale mňa to nezaujímalo. Zaujímal ma môj chrbát. Otvorila som ďalšie dvere.

,,Čo tu robíš?"spýtal sa jemný hlások

,,Máš tu zrkadlo?"spýtala som sa Lindy

,,Áno! Ale najprv mi povedz ako sa voláš!"schovala ho za seba

,,Linda!"ozval sa mužský hlas za mnou

,,Oci! Ja som chcela vedieť iba ako sa volá!"zosmutnela

Otočila som sa. Stál tam Clint. Starý dobrý Clint držajúci v náručí Lindu.

,,Ty?"spýtala som sa

,,Áno on!ozval sa ženský hlas

,,Toto je moja žena. Susanne(neviem jej meno). A toto moja dcéra 1 a tu dva."chytil sa bruška

Usmiala som sa na krásnu rodinku. Spoza nich sa dopredu predral ešte chlapec. Komplet rodina. Krásna rodinka. Odišli. Zostala som v rúžovej izbe plnej bárbin sama. Priblížila som sa k zrkadlo a otočila som chrbtom. Hlavu som vytočila tak aby som videla. Môj chrbát bol jeden veľký škrabanec. Čo i len slabý dotyk spôsobil neskutočnú bolesť. Zavolala som na Nataschu. Pribehla.

,,Čo sa deje?"spýtala sa

,,Pozri!"ukázala som jej chrbát

,,Preboha!"zhrozila sa

,,Bruce!"zvolala

Pribehol.

,,Čo sa deje?"spýtal sa

,,Pozri. Ako sa to stalo?"bola rozrušená

,,Poď sem. Počkaj!"odišli

Išli do úplne inej miestnosti aby som ich nepočula. Boli tam dlho až som začala pochybovať o tom čo tam robia. Započula som na chodbe ruch a tak som si stiahla tričko. Dvere sa otvorili a boli tam všetci.

,,Ideme!"zahlásil Clint

Nasadli sme do lietadla a leteli sme preč. Pristáli sme ani nie o pár minút v Kórei. Tam si ma už zobrali do luftu profesionáli. Clint ešte niečo povedal Lucy(doktorke) a odišiel. V nemocnici mi spravili asi milión vyšetrení ale nič.
*O tri dni*
Každý deň bol hrozný. Plno vyšetrení a nudy. Keď som nebola na operačke alebo v čakárni bola som v izbe kde som čumela len do stropu.
Bolo asi 22:34. Ja som sa rozhodla odísť. Zobrala som si blúzku, nohavice a koženú bundu. Vyšla som pomaly na chodbu. Medzi mojou izbou a chodbou bola ešte kancelária kde boli kľúče od auta Mini. Vonku už stálo. Fialové so striebornou strechou. Sadla som dnu a naštartovala som. Viezla som sa nočnými ulicami mesta. Aj keď bola už skoro polnoc v meste bolo kopec ľudí. Išla som po dialnici, úzkych uličkách či preplnených cestách. V rádiu hrala nejaká kórejska stanica. Moja jazda trvala asi tak 6 hodín. Začalo svitať a ja som odychovala na pumpe. Na záchode som skontrovala chrbát ktorý bol na počudovanie v poriadku. Otvorila so kufor a tam na mňa zasvietil môj oblek. Vybrala som ho a vypadol lístok. Na lístku stálo: Si pripravená na boj proti silnému Ultronovy? Ak hej dostav sa dnes o 10:00 na hlavnú ulicu vedľa pumpy kde si práve teraz. Neboj nič sa ti nestane...
Krv mi stuhla. Oblek som hodila do kufra a namierila som si to do najbližšieho obchodu s mobilmi. Bol otvorený. Kúpila som si nejaký lacný mobil. Vytočila som Tonyho teda Jarvisovho mobilu

,,Haló?"ozvalo sa z neho

,,Tony? Potrebujem pomoc!"vykríkla som do mobilu

,,Kde si?"naliehal

,,V Kórei!"tiež som naliehala

,,A o akú pomoc ide?"spýtal sa už z kľudom

,,Bude tu Ultron. Nový a silný! Potrebuje zničiť! Rýchlo o 10:00 sa chce stretnúť!"poháňala som ich

,,Do 10 minút sme tam! Vydrž!"zavesil

Prezliekla som sa. Čakala som na nich. Keď už konečne prišli bolo 9:59. Nachystali sme sa tam kde mal prísť.

,,Tak ste tu! Ale ja som chcel iba ju! Tak nevadí! Aspoň vás spoznám ešte predtým než môj prototip odíde preč z mesta!"smial sa

,,Neodíde!"zahlásil Thor

Ultron naskočil do auta. Ja a Natascha sme začali strielať. Auto sa podarilo zastaviť ale Ultrona nie. Nechal iba odkaz: Príďte tam kde to začalo...
Sokovia. Mesto ktoré začalo toto všetko. Lietadlo už letelo normálnou rýchlosťou a my sme malii iba pár hodín do vymyslenia stratégie. Naše mozgy precovali tak ako sa len dalo. Nakoniec sme dospeli k záveru že najprv obyvatelia až potom my. Musíme zachrániť čo i len mačku pred Ultronom. Mali sme náskok zopár hodín a tal máme možnosť ho zničiť skôr ako zničí on mesto...
Koniec