Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Bitka

Nastúpili sme do lietadla.

,,Kto chce môže sa prespať! Cesta bude dlhá!"zahlásil Tony

Ľahla som si teda. Po únavnom dni si treba aj pospať. Zababušila som sa do periny a svoju myseľ pustila do sveta snov...
*Steve*
Pri vstupe do lietadla nám Tony rozdal pokyny. Každý zaľahol. Ja tiež. Lenže nedolázal som ani za svet zaspať. Buď sa mi nechcelo alebo som to proste nedokázal. Moje oči sa nechceli zavrieť ani po dvoch tabletkách na spanie. Nezaberajú na človeka ktorý spal
70 rokov. Asi nie. Však si sa musel prespať! Určite si to hovoria. Sú to proste zákerne tabletky ktoré vás nechcú pustiť do snov. Alebo napíšu ich výrobcovia na obal Okamžitý účinok ale aj tak nič. Ach, bože! To nie je možné! Ja chcem spať! Preboha Steve zaspi! Zaspi! Pomôže ti to! Aj po márnom zatváraní oči na silu nepomohlo. Tak som teda z nechuťou vstal. Prešiel som k šoferujúcemu Tonymu

,,Čo sa deje? Nevieš spať?"zaujmal sa

,,Nie. Dal som si aj tie tvoje "slávne" tabletky na spanie!"rukami som naznačil úvodzovky

,,Ale tie nie sú pre ľudí čo spali 70 rokov Steve."pousmial sa

,,A náhadou tabletky na drzosť neexistujú? Dal by som ti ich predpísať!"začali sme sa hádať

,,Jarvis auto-pilot!"zahlásil a vstal

,,A ty si nemysli že keď si sa včera tak ťa tu bude každý obletovať aký si úžasný a silný! To si na veľkom omyle! Všetkým si ukradnutý okrem Elizabeth! Ona ti stále pomáhala a ty jej ani len Ďakujem nepovieš? A to si hovoríš slušný človek!"kričal

,,Tony!"upozornila ho Natascha

,,Čo chceš?"spýtal sa

,,Nič. Pusti ho! Nemôže za to."upresňovala mu situáciu

,,Ale môže! Zmenil všetkých Avengers! Všetkých!"kričal viac a viac

,,Čo sa tu deje?"prišiel rozospatý Bruce

,,Ni..."nedokončila Natascha

,,Tu pán Steve sa rozhodol urážať mňa!"urazil sa

,,Nechápem vás. Hlavne teba Tony. Si v poslednej dobe nejaký divný. Odkedy sa narodila Nathaly si plný stresu a napätia."Bruce sa snažil udržať chladnú hlavu

,,Steve bež si ľahnúť. Nemusíš tu len tak stáť."Natscha ma poslala preč

Ja som ako napovel odišiel. Z rukami vo vrecku som počúval hádku za mnou. Prišiel som do spálne a zahľadel sa na prázdne postele. Iba tri boli plné. Elizabeth, Clint aj Thor spali. Sadol som si na posteľ. Chytil som si hlavu v ktorej som zacítil prudkú bolesť. Radšej som si ľahol aby sa moja bolesť upokojila. Aj pomohlo. Započul som vŕzganie postele na ľavo odo mňa. Elizabeth. Ťažko dýchala a sedela na posteli

,,Si v poriadku?"starostlivo som sa spýtal

,,Hej. Bol to len sen. Budem v poriadku."usmiala sa cez slzy

,,Nechceš aby som si išiel k tebe ľahnúť?"z neistotou som sa spýtal

,,Prosím."povedala tichým hláskom

Ľahol som si teda ku nej...
*Elizabeth*
Ľahol si ku mne. Objal ma tak silno že všetok smútok či strach pominul. Chcela som aby ma obímal vždy keď sa niečo stane.

,,Pššt! Bude dobre!"šepol mi

To ma upokojilo ešte viac. Táto veta bude už navždy v mojej hlave. Budú sa mi opakovať kedykoľvek ich budem potrebovať. Vždy keď budem chcieť počuť jeho hlas. Jeho ruky ma prinútili spať...
*Ráno*
Prebudila som sa v prázdnej posteli. Nebol tam. Odišiel určite uprostred noci aby sa vyspal. Chápem to každý potrebuje spánok. Ale som nahnevaná lebo ma uspal a odišiel. V mojich ušiach sa rozoznel nepríjemný zvuk, podobný siréne.

,,Poď! Už sme tu!"volal ma Clint

Vstala som a rozbehla sa za ním. Pribehla som k ostatným. Dvere sa otvárali a nám nikto nedal pokyny. Do bitky bez pokynov. Skvelé! Vonku to vyzeralo ako v meste duchov. Očividne sa ľudia prichystali. Pozreli sme sa na oblohu. Jedna veľká diera. Vyliezali odtiaľ mimozemšťania. Tý ktorý nás zastihli v lese pri odchode.

,,Musíme ich zničiť!"zahlásil Thor a každý sa rozbehol inam

Mimozemšťania pristáli na zemi a začali sa s nami biť. Nepomáhala ani streľba či nože. Sú pripravenejší ako predtým. Musela som sa uhnúť strelám ktoré mierili na mňa i na iných ľudí či Avengerov. Jedna strela ma však trafila. Stotožnená s tým že sa to zahojí som pokračovala ďalej. Rana ma bolela via a viac a mne tu prišlo divné. Chytila som sa za ňu aby som zistila či tam je alebo zostala len bolesť. Na moje prekvapenie bola tam. Hlboká streľná rana. Krvácala silno aj keď som si ju pridržiavala. Po chvíli prestala krvácať. Uvidela som bezradného Clintna ako sa na neho valí asi 10 mimozemšťanov. Rozbehla som sa k nemu. Bol odo mňa asi 50 metrov. Čakala som že tam budem bežať minimálne pól minúty. No ale bežala som tam asi tak 10 sekúnd. Vôbec som nechápala. Radšej som pomáhala Clintnovi. On ich strieľal lukom a bil ich(lukom) a ja som ich strieľala a bila normálne. Všetkých sa nám ich podarilo zničiť.

,,Ehmm. To vtedy ako si stála tam na konci ulice a pribehla si až sem za pár sekúnd. To ako?"pozeral na mňa s otvorenými ústami

,,Ja. Ja. Neviem."zasekávala som sa

,,A čo to máš tu?"ukázal na moju ranu pri pleci

,,Netuším. Asi som prišla o jednu schopnosť a dostala druhú. Je to divné."pozerala som do zeme

Obzrel sa a bežal preč. Už iba ja a kopec mŕtvych mimozemšťanov. Supeer!
Tiež som niekam bežala. Od miesta kde som sa rozlúčila s Clintnom som dobehla neviem kam za 15 sekúnd. Vôbec som nebola zadychčaná a to mi bolo ešte divnejšie.

,,Elizabeth! Pozor!"zakričal niekto na mňa

Bol to Thor. Práve okolo prebehával Bruce už ako Hulk a ja som mu stála v ceste. Uhla som sa za auto. Do našej skrývacej partičky pribudol Steve. Schoval sa za druhé auto. Aké milé stretnutie.

,,Dobre Avengers. Toto bol len začiatok. Príde ich ešte viac. Musíme sa pripraviť aby sme mohli bojovať proti lodiam plných mimozemšťanov. Ideme na to!"skončil Tony

Každý vybehol a začal strielať či biť tieto potvory. Bolo skvelé sledovať všetkých ako ich bijú a oni mŕtvy padajú na zem. Strela čo letela oproti mne len tak tak preletela nad mojim telom ležiacim bruchom na zemi. Chcela som sa otočiť len moja lenivá myseľ musela počkať kým sa neozve ten najväčší rachot. Keď už doznel otočila som sa. Nado mnou stál Steve. Usmial sa na mňa a pomohol mi vstať. Oprášila som seba i svoje rany.

,,Schovaj sa. Teraz to tu bude trošku divné. A chyť sa!"upozornil ma Steve

Ten si nachystal štít. Thor sa napriahol a buchol do štítu. Spôsobilo to tlakovú vlnu ktorá všetko prevrátila. Ale nás niekam teleportovala. Keď môj zrak zbystril uvidel zlaté stĺpy a na zemi ležajúcich chlapcov

,,Thor?"spýtal sa Steve

Koniec