Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Párty 1/2

,,Au! Au! Opatrne s tou nohou!"Steve zakňučal ako šteňa

Po týždni nás pustili z nemocnice ale aj tak je väčšina tímu ešte zranená. Takže tí čo sú v pohode sa stali opatrovateľkami. Napríklad aj ja. Obývačka teda vyzerá ako klubovňa v klube hypochondrov. Každý mal ešte nejaké to zranenie ale Tony a Steve boli na tom najhoršie. Tony bol celý zabalený do sádry. Steve mal síce zlomenú ruku a nohu k tomu ešte "menšia" jazva na bruchu od "menšej" diery. Ale na Tonyho nikto nemá. Boli to len hodiny pozerania TV a rozprávania. Na prechádzky som mohla zabudnúť.

,,Urobíme si párty!"Tony vážne teraz

,,Akože kedy?"ako prvá sa odvážila ozvať Natasha

,,Napríklad budúci týždeň. Mne aj Rogersovi budú dávať dole sádry."snažil sa rukou ukázať na Steva, ale zo sádrou to veľmi nešlo

,,A to fakt chceš robiť párty po tom čo sa stalo minulý týždeň? Už vidím tie titulky novín."založila som si ruky na prsiach

,,To je jedno. Povieme, že sme chceli osláviť niekoho narodeniny!"Tony je tak neodbytný

,,Ale najbližšie má narodeniny Steve. A neviem či chce osláviť svoje 115 narodeniny."Natasha ukázala smerom na Steva

Všetci pozreli na Steva. Ten sa len nervózne obzeral. Nebol moc nadšený, že Tony chce osláviť jeho 115 narodeniny.

,,Ja neviem či..."chcel to dopovedať len Tony to nechcel

,,Bude to a basta!"vykríkol a zavelil Pepper nech ho odvezie na vozíku preč

Bol to tak dramatický odchod. Snažil sa mať ruky založené na prsiach, ale sádra mu to nedovolila. Vyzeralo to skôr komicky ako dramaticky. Keď sa skončil Tonyho dramatický odchod, mohli sme tú párty preberať. Ale všetci sa tak hrnuli do konverzácie, že v obývačke bolo akurát jedno veľké ticho. Hodila som pohľad na každého ktorý tam sedel. Buď mal ruky založené na prsiach alebo len tak ticho sedel. Fakt záživná konverzácia. Hocikto, kto by sa odvážil frflať na Tonyho nápad, znamenalo to, že ide na istú smrť. Vstala som s gauču a moje kroky viedli do kuchyne.

,,Dá si niekto niečo?"každý len pokrútil hlavou

Vzala som si vychladený džús a dva poháre. Prisadla som si opäť vedľa Steva. Položila som pohár pred neho. Naliala som džús do obidvoch pohárov. Steve na mňa pozrel tým pohľadom Ja nič nechcem a nechajte ma všetci tak!.

,,Buď sa napiješ sám alebo ti to nalejem do hrdla!"vybafla som po ňom

Sklopil pohľad k zemi a pohár si vzal. Pomaly s neho pil. Prázdny pohár položil na stôl. Usmiala som sa na neho. Zase nahodil svoj face. Nechala som ho zase tak. Po miestnosti sa opäť rozľahlo ticho. Natasha vstala. O pár chvíľ aj Clint s Bruceom. Miestnosť sa pomaly vyprázdňovala. Zostala som tam len ja a Steve. Steve bol urazený. Mohla som sa akurát tak rozprávať sama so sebou. Ale to by si potom o mne myslel niečo ale, že úplne niečo iné. A tak som vzala nášho urazeného invalida do izby. Položila som ho na posteľ. Ľahol si a pokračoval vo svojej aktivite zvanej urážanie. Nechala som ho tak a napustila som si vaňu. Ľahla som si do nej. Nemala som pojem o čase. Asi tak o hodinu som sa uvedomila. Teda niekto ma, uvedomil.

,,Elizabeth? Žiješ?"ozvalo sa s izby

Vyliezla som s vane. Vlasy som si rýchlo vyfénovala a navliekla na seba župan. Vrátila som sa späť do izby, cez ktorú som len prešla, do šatne. Niečo som rýchlo zobrala. Hodila som sa na posteľ a do minúty bola ako zabitá...
*O týždeň*
Nastal týždeň príprav a stresu. Párty sa nehorázne rýchlo blíži a Avenger Tower bolo každý deň nasáčkovaných milión ľudí. Prípravy boli v plnom prúde a každý bol do nich zapojený. Pánovi organizovateľovy aj pánovi urazenému už dali dole obväzy i sádry. A tak konečne mohli fungovať ako my. Celý byt bol zladený do všetkých farieb medail. Niekde bola zlatá, inde zasa bronzová a kde tu aj strieborná.