Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Párty a Ultron

Ani si nepätám kedy sme prileteli. Ráno som sa prebrala vo svojej mäkkučkej posteli. Výhľad na ranný New York mi dodáva silu do dňa. Ešte v pyžame ale už aj zo županom som išla na raňajky. Pri stole boli všetci. Okrem Tonyho a Bannera. Dokonca aj zranený Clint tam sedel.

,,Dobré ráno!"pozdravila som ich s úsmevom

Všetci iba odkývali. Moja skvelá nálada sa očividne nepreniesla na ostatných.
,,Dáš si čaj?"spýtal sa Steve

,,Nie. Radšej kávu!"poprosila som

,,Jarvis! Dones prosím slečne kávu!"zasmial sa

Jarvis poslušne priniesol a ja som si vychutnala perfektnú omeletu s kávovou. Tak ako mi ju robil môj bývaly, už mŕtvy, priateľ Thom. Milá spomienka na milého človeka. Po raňajkách som išla ako inak do kúpelne. Vedela som že dnes nebude v ničom špeciálny deň ale nič nemôžem očakávať. Pribehla som k skrini a nacvičene povedala

,,To čo sa mi dnes hodí!"zahlásila som

Skriňa vypľula biele tričko, maslové tepláky, slaborúžovú mikinu a obyčajné tenisky. Všetko to tak spolu ladilo že som sa až čudovala že ja môžem niečo také na sebe. Obývačka bola až "preplnená" osobami. Sadla som si na opieradlo gauču kde sedel Steve. Pozrela som mu do tabletu.

,,Čo to je?"nechápavo som sa spýtala

,,Nebudeš tomu chápať."odbil ma

,,Žijem už nejaký ten rok a v niečom sa už aj vyznám."upresinila som mu môj mozgový stav

,,No dobre je to vnútro Lokiho žezla. Stačí? Alebo chceš vedieť pozornosti?"zachmúril sa

,,Stačí!"zasmiala som sa

,,Si jediná ktorá sa teraz usmieva."skonštatovala Natascha

,,No asi hej!"znova som sa pousmiala

Radšej som odišla do izby. Dostala so notebook tak ho aj využijem. Otvorila som ho a vyskočilo tam na mňa to isté čo mal Steve v tablete.

,,Máš doktorát nie?"spýtal sa Tony stojaci u mňa v izbe

,,No hej!"spomenula som si

Otvorila som šuflík a tam boli okuliare(nepredstavujte si tie normálne ale imigové). Zahľadela som sa do toho a bola som späť. Späť vo svojom živle. Vo vede...
*O tri dni*
Nastal deň párty a každý sa už od rána chystal. Natascha, Steve i ja. Moje šaty svietili uprostred izby. Dievčatko s mrakodrapu oproti na ne pozeralo už viac ako hodinu. Bola to posledná hodina pred párty a ja som jej ich zobrala z výhľadu. Nahnevala sa. Som rada že nezozelenela od hnevu. Mali by sme druhého Hulka. Šaty boli krátke a modré. Lodičky som zvolila zlaté ako ja doplnky. Vyšla som z izby.

,,Oo!"zaokala Natascha

,,A teraz prichádza najkrajší outfit večera!"zahlásil Steve

Ja som sa iba začervenala.

,,Dnes prídu aj deti tak som dúfal..." Tony nedopovedal

,,Nie, nie! Nebudem ich strážiť!"odbila som ho

Tony zosmutnel a sklonil hlavu. Steve sa iba zasmial. Našu Avengerskú chvíľku prerušil prvý hosť. Postupne prichádzali ďalší a ďalší. Žiadne deti. Keď prišiel posledný hosť, Tony si odomňa odslúžil vyplazený jazyk. Párty bola skvelá. Plná muziky a aj alkoholu. Nie som alkoholik ale 5 pohárov vína je aj na mňa dosť. Veteráni z druhej svetovej nám rozprávali príhody a Thor stále ukazoval na Steva. Thor začal nalievať sebe a Stevovi nejaký kozmický nápoj.

,,Nalej aj mne synku!"nakázal jeden dedko

,,Toto dozrievlo tisíc rokov v sude!"upozornil Thor

,,Kto prežil Normandiu prežije aj toto! Nalej!"znova nakázal

Thor nalial starčekom a ponúkol aj mne. Odmietla som ale do pohára s vínom mi prilial tento božský sekt. Steve, Thor ak starčekovia čakali na moju reakciu. Steve sa usmieval jak retard. Napila som sa. V tele som pocítila prvý krát čo je to božský pocit.

,,Tak čo?"spýtal sa Thor

,,Woohoo!"vyšlo zo mňa a v sekunde som bola pri karaoke

Vybrala som si najbláznivejšiu pesničku. Možno bola iba pre mňa ale to je jedno. Sweet home Alabama. Po celom byte sa rozhučala melódia a môj "spev". Každý sa smial a pritom tlieskal. Bol to fakt masaker...
*Po párty*
,,Ach bože!"vyšlo zo mňa

Sedeli sme pri poslednej fľaši vína uprostred obývačky. V hlave mi dunelo.

,,Tak ako sa cítiš?"spýtal sa s úsmevom Thor

,,Tak silno že zodvihnem tvoje kladivo!"zahlásila som

,,Zvidhi ho a budeš bohyňa!"odvetil

Postavila som sa k nemu a začala som ťahať. Nešlo. So smútkom som si sadla.
,,Teraz ja!"zahlásil Steve

Tiež mu to nešlo. Z môjho márneho pokusu sa stala priam až olympiáda. Ťahali sme všetci. Po asi pol hodine sme počuli nejaké kroky v obývačke. Obzreli sme sa a tam stál starý, pokazený robot.

,,Prišiel som v mieri. Ale nie v úplnom. Každý z vás niečo učinil aby som vznikol. A za to vám ďakujem. A vy mne poďakujete krvovou!"blábotal

Posledná veta nebola jedno nikomu. Robot namieril svoju dlaň proti Tonymu. Tony prestal nachvíľu dýchať. To asi každý. Robot vystrelil. Tonyho zachránila Natascha. Z obyčajnej párty sa vykľul boj o život. Robot strieľal kde sa len dalo. Na nás, na nábytok. Prikotúlala som sa k zbraniam. Tony sa stihol premeniť na Iron Mana. Vzala som dve zbrane a jednu hodila Nataschy. Striľali sme na neho. Bol nepriestrelný. Steve za ním vyskočil a svoj štít mu zapichol do hlavy. Čakali sme čo sa stane.

,,Prišiel som v mier..."nedopovedal a padol na zem

Spustošený byt bol plný nepotrebného nábytku a krvi. Moja ruka bola krvavá. Neviem ako mohla byť. Pri žile som mala zapichnutú črepinu z okna. Krvácalo to a nechcelo sa to zahojiť. Pri žiadnej snahe mozgu alebo mňa. Hlava sa mi začala točiť. Svet okolo mňa sa premenil len na šmuhy a výkriky.

,,Elizabeth! El!"počula som naposledy

Skolabovala som. Odtieklo mi veľa krvi alebo moje telo nezvládlo ten alkohol. Ktož vie?
Koniec