Avenger Girl {DOKONČENÉ}

,,Nie! Elizabeth! Nie!"

Nešli sme domov. Aj keď som snívala o svojej mäkkej posteli, nemohla som sa do nej zaboriť. Musela som celú cestu sedieť na tvrdom. Verte mi, bolí s toho zadok.

,,A kam to vlaste ideme?"po dlhom tichu sa niekto spýtal

,,Do Ruska!"zahlásil Tony slabým hlasom

Bože zase Rusko. Keď sme tam boli naposledy, mesto obsadili roboti. Ach, aké krásne spomienky. Dosť spomínania, vráťme sa do súčastnosti. Leteli sme práve nad nejakou malou krajinou v strednej Európe.

,,Čo to máš tu?"Steve ukázal na môj škrabanec pri uchu

,,Nechaj tak!"mávla som rukou

,,Ale veď to ešte krváca!"poznamenal

,,Má pravdu. Nie je to len tak!"pripojila sa k nemu aj Natascha

,,Ale veď ma to ani nebolí!"hodila som na nich nechápavý pohľad

Ale oni ma očividne nepočúvali. Za sekudnu ku mne pribehla Natascha aj z dezinfekciou a začala mi to čistiť. Celkom to štípalo, ale ona moje stony nezaznámenávala. Keď mi tu ranu, ako tak vyčistila, vzdialila sa preč.

,,Vidíš nič to nebolo!"ozval sa Steve

,,Jasné! Iba to štípalo jak šľak!"začala som menšiu hádku

,,Ale prežila si! Veď si nejaký silák nie?"pritiahol si ma k sebe, čím ukončil hádku

Obímal ma tak dlho ako to len šlo.

,,Sme tu!"prerušil nás Clint

Vystúpili sme na okraji mesta. Stáli sme pred staršou továrňou, ktorá bola podľa zvukov ešte stále funkčná. Obehli sme ju celú ale ani za nič sme nevedeli nájsť vchod. Pripadala som si ako najväčší idiot lebo som si myslela že s mojím "skvelým" orientačným zmyslom sme budovu obišli už tretí krát.

,,Ach! Som nemožná! Teraz to niekdo nájde! Ale ja nie!"frflala som na seba

Všetci len nenápadne prikývli. Videla som tu nenávisť v očiach. Neprajníci. Keď už konečne Tony našiel vchod mohli sme vstúpiť dnu. Vnútri všetci robotníci na nás čumeli ako na zjavenie. Počula som niečo cez stenu. Bolo to niečo ako rozhovor alebo hádka. Striedalo sa to. Posledné slová patrili nejakému mužovi. Potom som počula už len kroky do haly. Medzitým si ten človek vymieňal náboje.

,,Má zbraň!"vyjavene som vyhŕkla

Nerozmýšľala som nad únikom ale nad tým či náhodou nemajú Lunu. Neuvedomila som si, že začal strielať a mňa niekto ťahal ukryť sa. Bola som len bábika na hranie. Takto sa nespráva ani Tony, čo sa týka Luny.

,,Haló! Zem volá Elizabeth! Sme na misií!"privolával ma späť na zem Steve

,,Prepáč!"otriasla som hlavou

Potom čo som sa trochu otriasla, začala som spolupracovať s ostatnými. Nikomu sa nepodarilo trafiť toho muža. A tak som využila svoju schopnosť. Rýchlo a nepriehladne som zabehla za neho. Netušil že som tam. Mohla som ho v pokoji zabiť. Veď to som aj spravila. Strelila ho do chrbta, čo mu spôsobilo menšiu dieru v chrbte a pád na zem. Keď dopadol všetci na mňa čumeli ako na spasiteľa. Pokrčila som ramenami.

,,Musíme nájsť niekoho kto by nás priviedol k Lune. Hocikto v budove. Môže byť na našej strane ale aj na tej druhej. Natascha bež to prečesať tam! Tony a Clint vy bežte hore a snažte sa zachytiť každý pohyb či hore či dole! Ja zostanem tu! Elizabeth, Bruce bežte niečo nájsť tam!"rozkazoval Steve

Každý prikývol a bežal po svojom. Ja a Bruce sme vbehli do najbližšej kancelárie. Vyhádzali sme všetký šuflíky ale nič sme nenašli. To isté sme urobili ešte v ďalších troch kanceláriach. Mali sme namierené do ďalšej veľkej haly lenže sme zbadali strážnikov. Ťahali ľudí do haly.