Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Bitka o New York 2/2

Vybehli sme po schodoch na prvé poschodie.

,,Prázdne!"vykríkla som na Steva

Prikývol a bežal ďalej. Ďalších 10 poschodí bolo prázdnych. Chceli sme vyjsť na to 11 lenže sme za-počuli zvuky. Teda aspoň ja. Rukou som naznačila Stevovi aby zostal na mieste. Bol ako dobrý pes. Poslúchol ma. Dnes ma každý poslúcha. Som skvelá! Aspoň v mysli som sa pochválila.

,,Dobre a vy tu teraz budete hrať že ste rukojemníci. Čo vlastne aj ste. No to je jedno. Kým neprídu Avengers vy tu budete takto čakať. A keď prídu vy budete hrať smutných ale potom sa postavíte a budete bojovať proti nim!"zasmial sa Loki

Steve mykol hlavou aby som mu povedala čo sa deje. Mávla som mu rukou nech ide za mnou. Potichu a pomaly sa presunul ku mne.

,,Tak?"zašeptal

,,Musíme ísť z druhej strany. Je tam Loki!"pokračovala som v šepkaní

Prikývol hlavu a postavil sa. Kráčal smerom kde som bola ukrytá. Zastala som a znova som sa započúvala.

,,Vojaci. Druhá chodba za zákrutou!"upozornila som ho
 

Spomalil. Nachystal si štít. Spoza rohu vybehlo asi desať vojakov.  5 on a 5 ja. Zopakovala som to čo pri mimozemšťanoch a Lokim. Po zneškodnení sme sa rozbehli ďalej.

,,Ako ďalej?"spýtal sa zakrvavený Steve

,,Nič nepočujem. Teda aspoň nie vojakov či Lokiho."upresnila som mu

,,Dobre tak poď!"chytil ma za zápästie

Rozbehol sa. Zastavili sme pri schodoch a pomaly začali stúpať.

,,Stoj!"zastavila som ho

,,Čo sa deje?"zachmúril sa

,,Výjdeme rovno oproti Lokimu tak sa nachystal hneď bojovať!"zneistila som ho

Nadýchol sa a vybehol hore. Zaklonila som hlavu a nadýchla sa. Vybehla som za ním lenže hneď hore chytil niekto. Bol to vojak. Vojak od Lokiho. Držal ma za ruky a tak som použila nohy. Kopla som ho do kolena a on sa zvalil na zem. Pretáčal sa v bolestiach na zemi a ja som mu zatiaľ zobrala zbraň. Menšia pištoľ. Keďže tú moju som nechala doma musela som si vystačiť z touto. Steve sa pokúšal zneškodniť asi 12 vojakov naraz. Aj keď je to super hrdina toto mu moc nešlo. A tak som mu pomohla. Kopanec do brucha, kolena, hlavy i ruky. Zrazu bolo z 12 vojakov len 12 mŕtvych či zranených vojakov. Zostal tam len Loki a asi 17 ďalších vojakov. Loki sa rozbehol preč.

,,Elizabeth bež za ním!"nakázal mi bojujúci Steve

A tak som sa teda rozbehla za ním. Dobehla som ho za menej ako 10 sekúnd. Nechcela som ho hneď zabiť alebo niečo podobné tak som ho na oplátku potiahla za vlasy. Tak silno ako. Urobil to isté ako ja. Zvýjal sa v bolestiach na zemi. Keď už sa tváril že bolesť prestala zatiahol ma za nohu a ja som opäť padla na zem. Teraz som sa stihla prichytiť. Loki sa zatiaľ postavil a bežal preč. Ja som len pokrútil hlavou a rozbehla sa za ním. Predbehla som ho a zastavil pred ním. Narazil do mňa a obidvaja sme padli na zem. A tam sa začal boj o život. Šklbal mi tvár, vlasy pokúšal sa vyvrtnúť mi ruky alebo nohy. Ja som mu však odolávala. Robila som to isté čo on. Keď sme sa pretočili, ja na chrbáte a on sedel na mne, začal ma znovu škrtiť. V momente ako ma začal škrtiť v dlhej chodbe z priesvitnímy stenami sa objavil zranený a zakrvavený Steve ktorý na Lokiho hodil štít. Ten ho odhodil asi o 3 metre ďalej. Steve pribehol za mnou a začal ma ratovať.

,,Si v poriadku?"vypytoval sa sám ťažko zranený Steve

,,H...he...hej!"vyšlo zo mňa po trápení

,,Nemusíš sa ešte namáhať. Nemáš vzduch. Najprv sa nadýchni!"dával mi rady

Zatiaľ čo sme si my vymieňali pohľady, Loki vstal.

,,Ale čože, čože. Láska?"spýtal sa tým odporným hlasom

Steve sa naštval a hodil po ňom znova štít. Ten ho trafil do hlavy a Loki bezmocne padol na zem.

,,To si nemal robiť!"upozornil ho a Loki odpadol

Netušili sme čo sa stane. Zrazu druhá strana chodby začala miznúť. Padala dole. Steve ma rýchlo schmatol a bežal preč. Prečo práve on? Úplne slabý. Dostali sme sa do miestnosti plnej mŕtvych vojakov a neviných obetí.

,,Bežte čo najrýchlejšie preč!"odháňal ich Steve

Začali sa mi zatvárať oči. Bola som úplne zničená a dehydratovaná.

,,No ták nezatváraj oči. Prosím! Musíš vydržať ešte toto!"dopovedal a vyskočil z okna

Steve fakt múdre. Vyskočiť z 11 poschodia mrakodrapu. Bravó, to si zaslúži potlesk!

,,Tony! Potrebujem pomoc!"zakričal Steve do slúchadla počas pádu

Tony mu okamžite odpovedal. Priletel a chytil nás. Položil nás na zem a letel zase preč. Steve ma položil na zem.

,,Elizabeth! Prosím! Nie!"kričal a snažil sa ma vrátiť do normálneho sveta

Lenže neskoro. Moje oči sa zavreli. Neviem či na vždy alebo len na nejakú chvíľu. Bola to neskutočná bolesť ktorá bola iba vo mne. Cítila som ju po celom tele. Vedela som že teraz bude každý pokus márny. Nepodarí sa ma prebudiť...
*Steve*
,,Elizabeht! Prosím! Nie!"kričal som na Elizabeth  ktorá práve odpadávala

Neskoro. Odpadla. Jej bezvládne telo ležalo medzi sutinami účtovnickej budovy ktorá sa pred chvíľou zrútila. Hádzal som s ňou, fackoval ju ale nič nepomáhalo.

,,Do kelu!"vykríkol som do prázdna zo slzami na krajíčku

,,Steve! Hovor sluš..."zastavil sa Tony

Bol práve blízko nás a uvidel Elizabeth. Hneď priletel. Zatiaľ čo on letel dobehol celý tím. Aj Hulk sa pokúšal ju prebudiť hučaním čo zabralo na Tonyho. No, nič.

,,Zobral si tú najväčšiu obetu."potľapkala ma po pleci Natascha

,,Ale boj ešte neskončil. Ešte tu je nejaký chlap."zvážnel Clint

,,Ale čo s ňou?"spýtal sa Thor

,,Odnesieme ju do nejakej kaviarne. Tam sa o ňu postarajú."zavelil Tony

Ako tím sme ju odniesli do najbližšej kaviarne. Aj ako tím sme išli zničiť ešte toho chlapa. Dostali sme sa k Avenger Tower. Tam stál. Muž z dlhými čiernými vlasmi a čiernym šátkom. Otočil sa ku nám. V ruke držal veľkú zbraň.

,,Položte tu zbraň! Pane položte tú zbraň!"upokojoval ho Tony

,,Na!"šmaril ju na zem

Rozbehol sa ku nám. A začala sa bitka. Muža nezastavilo nič. Pozrel na mňa a rýchlim krokom sa ku mne vydal.

,,Steve. Poznám ťa!"vykrikoval

,,Ako?"znervóznel som

,,Tvoja mama sa volala Sarah a pracovala v novinách."začal

,,To nemáš odkiaľ vedieť!"stres sa zväčšil o 100%

,,Ale mám. Poznáme sa už dávno kamarát!"ten hlas mi začal byť známy

,,Bucky?"nechápavo som civel

,,Kto?"Natascha práve vstávala zo zeme

Muž, teda asi Bucky, prikývol. Zavrel som oči a uštipol som sa do ruky. Myslel som že to je iba sen. Lenže to bola skutočnosť.

,,Prepáč Bucky ale ja nemôžem! Natascha!"zavolal som Nataschu a ona ho zatkla

Odviedla ho do lode Shieldu ktorá práve pristála pri nás. Diera v oblohe sa nejakým zázrakom zatvorila a žiadny ďalší mimozemšťania nemohli prísť. Boj skončil. S celým tímom sme sa vydali pre Elizabeth. Podľa ľudí sa ani nepohla. Bolo mi jej tak strašne ľúto...
Koniec