Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Vitaj Nathaly!

Spoza stromov sa vynorili divné príšery z natiahnutou lebkou dozadu. Bolo to nechutné a strašidelné. Z rukou na stehne pri zbrani som čakala v obrannej pozícií. Príšery sa začali rozprávať ich jazykom. Bolo to niečo ako kmeň tvojho jazyka. Teda rozumeli sme im jedno veľké hovienko. Teda okrem Thora.

,,Nie! Nie!"vykrikoval

Príšery sa po nás vrhli. Začali nás hrísť a šklbať. Nie jedna skončila na zemi mŕtva. Strieľala som ich. Nepomáhalo ich telá boli niečo ako nepriestrelné štíty. Hlavu im chránila tvrdá lebka a telo nepriestrelné oblečenie. Ale keď sme sa trafili čo i len do malého kúsočku bez oblečenia či tvrdej kosti zomreli. Bolo ich asi sto. Bojoval každý. Dokonca aj bezvládny a slabý Steve. Pozabíjal ich najviac. Po tom čo sme spoločnými silami zabilo posledného Tony uznal za vhodné začať ďalšiu Avengerskú hádku.

,,Steve mal by si sa zraňovať častejšie!"začala

,,Hej tak potom ty by si si mal dávať pozor lebo teba zničí čo i len škrabanec!"pokračoval Steve

,,Oukej keď myslíš ale kto ťa priviedol späť do sveta živých? Hmm?"Tony sa naštval

,,Neviem. Nebol som pri vedomí!"zasmial sa Steve

,,Stačí chlapci! Len sa nepobite!"upokojovala ich Natascha

,,Ale pozor! Je to zaujímavé!"prikývla som ja, Thor i Clint na Wandinu odpoveď

,,Takže niekto chce divadlo?"prikývli sme znova teraz na Tonyho

,,Dobre! Máte ho mať!"ukázal Thor na oblohu

Tam bola nejaká kozmická loď. Vyskakovali odtiaľ tie príšery.

,,No dobre. Zábavka končí. Ideme makať!"obliekal sa Tony

Mal pravdu. Zase bitka. Bili sme sa o sto šesť. Hádajte kto toho zase zabil najviac? No predsa zranený Steve! Bojoval ako zmyslov zbavený. Po každom jeho buchnutí na zem padol jeden mŕtvy mimozemšťan. My sme tam len stáli s otvorenými ústami.

,,Toto je divadlo!"zahlásil Tony

A mal aj pravdu. Niekto kto dokáže zabiť toľko mimozemšťanov je hoden filmu či Nobelovky za všetku kategórie. Pri páde posledného mimozemšťana sme našťastie všetci nepadli na zadok od prekvapenia.

,,Steve ty..."neverila Natascha

,,Trošku som sa pohral!"usmial sa

Ešte sme mali celý deň pred sebou tak sme sa vydali na menšiu "túru". Stúpali sme viac a viac do kopca čo nám naznačovalo že sme na konci cesty. V Himalájach. Ale všetko ešte neskončilo a stať sa môže čokoľvek. Sneh. Snežilo tak silno že sme ledva ledva videli pred nos. A to nie až niekam ďaleko. Po bezradnom blúdení sme sa dostali na zasneženú lúku. Zase tie zvuky. Ale no tak ani chvíľka oddychu? Začali sme ich znova biť. Tých hnusných mimozemšťanov. Lenže teraz nás prekabátili. Zobrali si lepšie zbrane a tie naše vôbec nestačili. Kde zobrali niekde v inej dimenzií elektriku? A rovno do zbraní? Bolo to niečo ako paralyzéri. Ale o niečo viac silnejšie. Každý s nás dostal minimálne jeden šok. Ale ten najzraniteľnejší v tej chvíli ich dostal najviac. Po bitke bezvládne a elektrikou zasiahnuté telo Steva padlo na zem. Všetci sa okolo neho nahrnuli ako fanynky na Justina Biebra. Ale tieto fanynky nechceli podpis či selfie ale jeho život. Ja som ich nasledovala. Tony ho ako vtedy na lúke oživoval. Blízko nás pristálo lietadlo z nápisom S.H.I.E.L.D . Zo zadu vybehli nejaký zdravotníci a na lehátku viezlo Steva. Nás tiež nabrali a brali preč. Ani sme neleteli skôr sme iba stúpali. Pristáli sme na nejakej veľkej vzdušnej lodi. Zdravotníci opäť brali Steva preč. Nás vzali do vnútra a poskytli nám  oblečenie, ubytovanie a jedlo. Prezliekla som sa teda. Slabo rúžový sveter a čierne legíny. Prezlečená a najedená som smerovala nevedno kam. Dostala som sa do veľkej miestnosti, asi riadiacej stanice.