Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Afrika a mama(?)

Prebrala som sa s obrovskou bolesťou hlavy. V izbe bola tma. Čo ma prekvapilo lebo spoza závesov bolo vidieť že je ráno. Vstala som s postele a odtiahla závesy. Bol to strašný pohľad. Jesenné slnko je horšie ako normálne. Je zima ale ono žiari ako neviem čo. Radšej som odišla do kuchyne. Nikto tam nebol tak som si uvarila kávu. Káva mi dá vždy energiu. Opäť som vbehla do izby a nachystala sa na beh. Odkedy som Avenger tak som nebola. Dávala som si slúchadla do uši keď som prechádzala cez obývačku.

,,Kamže, kamže?"ozvalo sa za mnou

Obzrela som sa. Bola to Natascha. Iba som sa pousmiala

,,Behať!"odvetila som

,,Len bež! Ale nemiň si všetku energiu! Čaká nás tréning!"zahlásila

Tréning? No čo už. Hudba v slúchadlách bola na plné pecky. Moje kroky smerovali k jazierku. Prebehla som cez mostík a pokračovala asfaltkou späť do mrakodrapu. Vo výťahu som stlačil 30. Vyviezla som sa. Vbehla som dnu a namierila som si to do kúpelne. Po tele mi stekali príjemné horúce kvapky. Nachystaná na tréning a v obleku som vbehla do obývačky. Tam stáli všetci v oblekoch.

,,Tréning sa odkladá. Ideme na misiu!
Do Afriky!"zahlásila Natascha

,,Do Afriky?"spýtala som sa

Natascha prikyvla a spoza okien bolo vidieť našu loď. Nastúpili sme a čakal nás let dlhý niekoľko hodín...
*Neskôr*
Konečne sme pristali v Južnej Afrike. Už spoza okien som spoznala že nejdeme spoznávať Johanesburg. Blížili sme sa k cintorínu lodí ako to nazval Banner. Vyschnuté more a staré vraky lodí tomu dodávali nádych napätia. Vystúpili sme pri veľkej červenej lodi ktorá má byť skrýš nejakých drogových či akých dílerov. Pri jednom z bokov sme vyrezali dieru na vstup.

,,Vyber si zbraň."upozornila ma Natascha

Vytiahla som ju a vkročila dnu. Loď strašne vŕzgala takže každý krok znamenal nebezpečenstvo. Počula som hlasy mužov ktorý tu tvrdo pracujú aj v tých najväčších horúčavách. Vonku bolo asi 40°C. Môj čierny dlhý oblek zachytával každý kúsok tepla. Dych sa mi zhoršoval a mala som pocit že znova skolabujem. Postavila som sa za stĺp a sledovala otrokov. Každý ich krok sledovali strážnici. Keby som vystrelila bola by som do troch sekúnd mŕtva. Teda nemôžem ale to je jedno. Bol by mŕtvy niekto iný. Presunula som sa za ďalší roh a sledovala to isté. Uvidela som malú tmavú chodbičku do ktorej som vošla. Blikalo tam iba červené svetielko. Zastavila som pri jednom s rohov aby som dostala druhy dych. Nedalo sa tam vôbec dýchať. Zrazu som pocítila neskutočnú bolesť hlavy. Znova sa mi začala krútiť a moja rovnováha sa pomaly dostávala na bod mrazu. Spadla som na zem.
*V sne*
Padla som do mäkkých vankúšov. V pozadí klasickej hudby som započula známe hlasy a vo vzduchu bolo cítiť maminu preslávenú tekvicovú polievku.

,,Eli! Čo robíš v tých vankúšoch?"spýtal sa ma známy hlas

Bola to mama. Otvorila som oči a uvidela jej ustarostený úsmev a jej krásne hnedé až čierne oči upínajúce na mňa zrak.

,,A čo to máš na sebe? Nohavice? Elizabeth ale veď to môžu iba muži! Si žena predsa!"upozorňovala ma

Nezmohla som sa jediného slova pri pohľade na náš dom a na mamu. Ženu ktorú som už storočie nevidela. Dvere sa otvorili a ja som očakávala opytého otca ktorý sa dotacká ledva domov a tam zbije mamu i mňa. Bolo to tak vždy. Rozvalili sa dvere a tam stál otec s puškou. Mieril na mamu a pritom na mňa keďže ma mama obímala.

,,Prosím Josh prosím! Neublíž nám!"prosila ho mama s plačom

Otec neváhal a stlačil kohútik. Náboj trafil mňa i mamu. Mama padla mŕtva na zem ale ja som prežila. Moje slzy tiekli ako rieky po dlážke pri pohľade na mamu...
*Koniec snu*
Ležala som bezhýbne na zemi. Nemohla som sa pohnúť. Moje telo bolo ako kameň ktorý nejde zdvihnúť. Dokázala som sa iba zmotať do kĺbka a plakať. Pribehol Clint.

,,Neboj!"upokojoval ma

,,Mama! Nie mama! Prečo?"vykrikovala som

Clint mi niečo pychol do krku. To niečo bolo uspávacie. Moje bezvládne telo padlo na zem...
*Neskôr*
Počula som krb. Praskajúci oheň a pocit domova. Deka ktorá ma balila bola mäkká a teplá. Pred očami sa mi naskytol pohľad na malé dievčatko s veľkými hnedými očami. Ak mám pravdu povedať zľakla som sa

,,Ahoj! Som Linda!"predstavila sa

Ja som jej odkývala s úsmevom a posadila sa. Porozhliadala som sa po izbe. Vstala som a namierila som si to nevedno kam. Objavila som kuchyňu kde bola žena s veľkým tehotenským bruchom.

,,Och konečne! Ak hľadás ostatných sú tam!"ukázala mi cestu
Vyšla som von na verandu. Les a lúky. Nič viac. Miesto uprostred ničoho...
Koniec