Avenger Girl {DOKONČENÉ}

Ďalšia misia a neznáme dievča

Chcem vám povedať, že keď zistíte o koľko rokov ďalej sa dostaneme v tejto časti chcem sa vám ospravedlniť ak sa vám to tak nepáči tak to prosím vydržte. Teda, že sa stále presúva čas. Sľubujem,že sa to ďalšie diely nestane :)
*O 7 rokov*

Sedela som na zemi uprostred našej veľkej izby. Pozerala som von oknom a rozmýšľala nad Lunou a podobnými záhadami. Síce je to už 7 rokov čo ju uniesli a zabili, my ako tím myslíme stále na to, že žije. Zabili? Určite sa pýtate prečo a ako? Poviem vám to takto. Keď sme sa vrátili zo záchranej misie v Rusku, jedného večera mal Tony videohovor. Tam bol muž. A malé dievčatko s vrecom na hlave. Bola to Luna. Muž ju strelil a tak sa to skončilo. Lunu zabili. Tony sa vtedy zrútil. Už 7 rokov má oči podliate krvou a nevychádza z laborky.

,,Elizabeth ideme na misiu!"s myšlienok ma vytrhol Steve

,,Idem!"zahlásila som

Vstala som zo zeme a namierila som si to ku dverám. Otvorila som ich a vyšla na chodbu plnú chaosu. Namierila som si k výťahu. Vyviezla som sa na strechu. Tam som už nastúpila do lietadla. Sadla som si na svoje obvyklé miesto a sledovala mesto mihajúce sa pod nami. Na chvíľu som odklonila zrak od okna a pozrela sa na Avengers. Tak ako Tony, všetci sa trápia. Luna im chýba aj po 7 rokoch. Každý sa zaujímal o svoju zbraň čím chcel ukázať, že sa netrápi s Lunou ale so zbraňou. Ale ich výraze tváre hovorili za všetko. Musela som sa pousmiať nad Thorom ktorý si čistil Mjölnír. Nech je zaprášený alebo od krvi vždy sa vyčistí sám alebo v noci príde nejaká zázračná bytosť a vyčistí ho. Ale stavím sa, že to je Jane. Ale takto čistiť si Mjölnír samého som ho ešte nevidela. Tváril sa pri tom tak vážne. Vyzeralo to, že to baví. Na 100% ho to baví. Keď som prestala rozmýšľať nad Thorovým čistením začala som aj ja čistiť. Pištoľ. 

,,Očividne ťa to baví!"prihovoril sa mi Steve

,,A to vidíš správne!"pousmiala som sa

,,Tak už nemusíte nikto robiť nič! Sme tu!"upozornil nás Clint

Vstala som. Steve sa postavil predo mňa a dal mi pusu. Krásne gesto možno predtým ako zomriem.

,,A dávaj si pozor!"zdvihol jeden prst a otočil sa

Kráčala som za ním. Vonku to už vyzeralo ako keby sme tu boli už dlhšie. Všetko bolo zničené a zaprášené.

,,Neboli sme tu už?"ozval sa Tony

Vie čítať myšlienky alebo čo? Je čarovný! Musíme ho dať nejakým špecialistom! Dosť bolo vtípkov.

,,Takže takto! Clint, Natascha zoberte si všetko čo príde do mesta zo severu! Tony ty si zober oblohu! Sam s ním! Elizabeth budeš to musieť zvládnuť v tej budove sama! A ja zostanem tu!"Steve (ako inak) rozdal pokyny

Rozbehla som sa do budovy do ktorej mi kázal ísť. Ďalší mrakodrap? Hurá! Vbehla som teda dnu a začala prehľadávať prízemie. Nič. Vybehla som teda po schodoch, ale vtom som započula zvuky. Teda hlasy. Mužské. Jeden patril žene ale asi takej poriadne drsnej. Zasa sama na nich. Nachystala som si zbraň a skryla sa za roh. Poriadne som sa nadýchla a vybehla spoza rohu. Zo zbraňou namierenou na nich som začala kričať

,,Položte zbrane! Položte tie zbrane!"poslúchali ma

,,A teraz ich kopnite ku mne!"pokračovala som

Aj vtom ma poslúchli. Zbrane kopli ku mne. Ale vytiahli niečo iné. Nože. Môj výraz musel byť dosť vystrašený. Rozbehli sa ku mne. Zbraň som hodila na zem a spoľahla sa na svoj tréning s Nataschou. Najprv ten najslabší. Tá žena vyzerala celkom slabo. Keďže išla ku mne ako prvá bolo to vyrovnané. Nohou som jej vykopla nôž. Ako omráčená na mňa pozrela. Asi sa nevie dobre biť. Hodila som sa na ňu spôsobom chytenie okolo krku(Barborka pozná :D). Začala som ju dusiť a ona, tým, že sa nevie brániť, upadla do bezvedomia. Zostali tam ešte tí chlapi. Jeden z nich, ten silnejší, sa po mne vrhol. Bol tak tupý, že keď som sa uhla ešte nechápal prečo. Zatiaľ ma zozadu chytil ten druhý a snažil sa urobiť to čo ja tej žene. Keďže sa viem aspoň trošku lepšie brániť ako ona, snažila som sa ho zneškodniť. Muž ktorému som sa uhla, prišiel a snažil sa ma chytiť za nohy. Aj sa mu to podarilo. Ale ladne som, pretočila na zem a prehodila cez seba muža ktorý sa ma snažil uškrtiť. V bolestiach ležali na sebe. Zobrala som zo zeme zbraň a vydala sa na ďalšie poschodie. Vystúpila som o tri poschodia. Zase som započula hlasy. Ale týchto bolo asi 20. Oprela som si hlavu o stenu a prudko vydýchla. 

,,Potrebujem pomoc!"zašeptala som do slúchadla

,,A kde si?"vypytovala sa Natascha

,,No v tej budove kde ma poslal Steve! Na štvrtom poschodí!"moje vysvetľovanie je na nezaplatenie

,,Aha! Takých budov tu je asi milión!"musela prekrútiť očami

,,Som blízko! Stretneme sa tam!"vyhŕkol Sam

,,Oukej!"pousmiala som sa

Znova som sa nadýchla a vybehla. Všetci na mňa pozreli pohľadom Čo tu do kelu robíš. Keby v tej chvíli neprišiel Sam bola by som do sekundy mŕtva. Čo prakticky nejde keďže som nesmrteľná! 

,,Haló? Máme prácu!"z môjho búrlivého rozmýšľania ma vytrhol už bojujúci Sam

Prebrala som sa zo svojich myšlienok a začala bojovať. Behom pár sekúnd tam boli už len traja. Tak sme si podali aj tých. Jeden skončil s vykĺbeným ramenom, ďalší s rozbitou hlavou a ten tretí sa vzdal. Keď už sa ten posledný vzdal, rozhodli sme sa prečesať ešte ďalšie poschodia. Tie už boli našťastie prázdne.

,,Chceš zviesť?"spýtal sa ma už skoro odlietajúci Sam

Prikývla som. Chytila som sa mu okolo pásu a spolu sme zleteli dole. Tam to už vyzeralo trošku lepšie. Všetci Avengers sme už boli na jednom mieste a pozerali či je všetko v poriadku. Všetko bolo v pohode ale aj tak nám tam niečo nehralo.  A to bolo asi 13 ročné dievča, v roztrhanom oblečení kráčajúce k nám. Tony mal na na nej stále nalepený pohľad. Bola už skoro blízko nás, keď prechádzala okolo polorozpadnutého novinového stánku. Ten sa na ňu nešťastne zrútil. Privalil ju tak, že sa nemohla ani pohnúť. Chalani sa hneď rozbehli k stánku. Odhadzovali kusy dreva aby zachránili to dievčatko. Keď sa im ho podarilo vyslobodiť, prebralo sa.

,,Ako sa voláš?"Steve ju hneď zavalil otázkami

,,Luna!"rázne odpovedala

KONIEC