Avenger Girl {DOKONČENÉ}

,,Som rád, že si konečne tu!"

*O pár mesiacov*
*Elizabeth*
Prebrala som sa na silné pípanie v mojej hlave. Otvorila som oči a pomaly si sadla na posteľ. Poobzerala som sa po bielej miestnosti. Nemocnica? Asi hej. Pamätám si len to ako Steve so mňou vyskočil z okna účtovnickej budovy v deň bitky proti Lokimu. V ruke som mala zapichnutú nejakú hadičku z ktorej išla krv i voda. Obzrela som sa a zistila som že to je infúzia. Pomaličky som vstala. Odpojila som si infúziu a zamierila k dverám. Potichu som ich otvorila a jemným šuchnutím som sa premiestnila na chodbu. Bola som v Avenger Tower. Nikdy som takúto chodbu či miestnosť nevidela. Tichými krokmi bosých nôh som sa presunula k výťahu. Privolala som ho. Teda on prišiel sám. Počula som známe hlasy a tak som zbehla za roh. Chrbátom som sa oprela o stenu a potichu dychčala.

,,Kedy si myslíš že sa preberie?"spýtal sa Nataschin známy hlas

,,Teraz!"vyhŕkol Bruce

,,Ako to?"nechápala Nat

,,Dvere. Sú otvorené! A posteľ prázdna!"znervóznel mu hlas

,,A kde môže byť?"znervóznela aj Nat

,,Neviem. Elizabeth! No tak, neboj sa!"začal ma volať jeho zvyčajne pokojný hlas

Nadýchla som sa a jednu bosú nohu vysunula spoza rohu. Za jednou nohou nasledovala polovica tela a nakoniec celé telo.

,,Elizabeth!"pribehla ku mne už šťastná Nat

,,Ako sa cítiš?"Breuceovi sa triasol hlas

,,V... v po... v poho... v pohode!"vyšlo zo mňa s krátkymi pauzami

,,Nerozprávaj veľmi. Tvoj hlas je ešte poznačený škrtením!" Breuce si utrel si okuliare o kraj košele

,,Áno."plinulo a bolestivo som odpovedala

,,A ako bok? Ukáž iba palcom!"neisto sa opäť spýtal Breuce

Ukázala som palcom hore.

,,Skvelé! Poď!"naznačil rukou aby som šla za ním

Rýchlejším krokom som sa presunula k výťahu. Nastúpili sme do výťahu a Bruce stlačil číslo 30. Výťah nás zviezol na poschodie ktoré Breuce stlačil. Dvere sa otvorili ako ústa ostatných Avengers. Všetci ich mali v tvare písmena O. Vystúpila som z výťahu a bosou nohou stúpila na ľadovú zem nášho sídla.

,,Konečne! Šípková Rúženka sa rozhodla vstať! A nebodaj bol tvoj princ tu Breuce!"Tony sa snažil "vtipkovať"

,,Tony!"zachmúril sa Breuce

Tony zdvihol iba ruky do obranej pozície. Pomalším krokom som prešla na koberec uprostred obývačky. Moje nohy konečne pocítili čo je to teplo. Každý Avenger ma prišiel objať. Ach, aké dojemné! Jediný kto pri mne ostal dlhšie bol Steve.

,,Som rád, že si konečne tu!"po týchto slovách mi venoval vrúcne objatie

,,Steve no ták! Tu nie je priestor pre tvoje vyznanie lásky!"zasmial sa opäť a ako inak Tony

Steve prekrútil očami a vzdialil sa odo mňa opäť k ostatným Avengers. Stála som uprostred obývačky kde boli na mňa zabodnuté všetky pohľady. Doslova všetky. Thor a Jane, Clint a Laura, Breuce a Natascha(?), Steve a Tony s Pepper. Ku mne pribehla, doslova pribehla, malá Naty. Chytila som ju na ruky a hodila prekvapený výraz na Tonyho a Pepper.

,,Každý rastie. Aj naša Naty!"usmial sa Tony a vtisol Pepper bozk do vlasov

Sadla som si na gauč. Naty položila na kolená a hrala sa jej z rúčkami pričom sa ona smiala. Ach, bože je tak krásna! A tie jej modré oči. Naozaj nádherné dieťa.

,,Tak ja už pôjdem!"zahlásila Pepper po dlhom tichu

,,Ešte nie!"prosil ju Tony

,,Prepáč ale práca volá."dala mu pusu

,,Tak teda papa!"zamával jej do výťahu

Otočil sa a vydal sa do izby. Asi jedine mojou povinnosťou bolo malú uložiť. Zobrala som ju teda do jej rúžovej izbičky. Prezliekla ju do nádherného slonikovského pyžamka a položila do postieľky. Chvíľu som ju hladkala po jej maličkých a jemnučkých vláskoch kým nezaspala. Keď už konečne zaspala ja som jej zasvietila malú lampičku v tvare kvetinky pri posteli.

,,Pôsobiš na ňu inak ako niekdo iný!"ozvalo sa z dverí

Otočila som sa. Stála tam Natascha opreta o zárubňu z rukami založenými na prsiach.

,,No vidíš."chrapľavým hlasom som odpovedala

,,Možno s teba cíti inú energiu!"usmiala sa

,,Možno."znova som zachroptila

Usmiala som sa. Potichučku som prešla od postele k Nataschy. Rozhodla som sa ísť spať. Nat som ešte opätovala jedem úsmev a vykročila som do svojej izby. Otvorila som dvere. Vyskočila tam na mňa nejaká divná farba. Moja izba je ružová? Kto si zo mňa robí srandu? Prešla som k menšej postieľke nad ktorou bol nápis Luna. Ktože to? Žeby bola Laura znova tehotná? Alebo Jane? Natascha? Ale do úvahy pripadá aj Pepper. Buď som bola slepá ale na nikom som neuvidela bruško.

,,Tak už si to našla!"ozvalo sa spoza dverí

Otočila som sa a uvidela som tam usmievajúceho sa Tonyho.

,,Takže Naty bude mať sestru?"vyjavene a z úsmevom som na neho pozrela

,,Už to tak je."začervnal sa

,,Tak to je skvelé! Gratulujem!"objala som ho

,,To si zas nemusela!"zasmial sa

,,A vlastne kde budem spať? Keďže s mojej izby sa stal budúci detský kútik?"zdvihla som jedno obočie

,,Noooo."zamyslel sa

,,Nepovedz mi že nemám izbu!"dala som ruky v bok

,,No jedine že budeš u Steva alebo na gauči!"zdvihol jeden prst na ti že našiel riešenie

,,Aha!"prekrútila som očami

,,A oblečenie? Kde je?"prerušila som to trápne ticho

,,Tam!"ukázal na skriňu

Prešla som k nej a povedala som si o niečo. Bol to môj posledný kus normálneho oblečenia. Pyžamo. Výborne Tony! Svoj pohľad som preniesla na Tonyho. Zdvihol ramená a zaceril zubami. Nasledovala som ho.

,,Tielka by si mala nosiť častejšie"ozvalo sa spoza mňa

Otočila som sa. Stál tam chlapec okolo 13 rokov.

,,Som Lucas! Syn Hawkeya!"prehodil si svoju ofinu alá dnešný chlapci

,,Dobre!"zakusla som si do spodnej pery

Otočila som sa a pokračovala v kráčaní do obývačky

,,Áno ja viem. Dnes spím na gauči!"prekvapil ma Steve svojim privítaním mňa do obývačky

,,Ok!"usmiala som sa a sadla si na gauč

,,Inak Clint tvoj syn ma očividne balí!"ukázala som palcom dozadu

,,Jáj bože!"ozvala sa Laura

,,Lucas!"zvolal Clint

Chlapec, teda Lucas, pribehol. Postavil sa pred Clinta a Lauru a sklonil hlavu k zemi.

,,Čo sa deje?"zamrmlal si popod nos

,,Ospravedlň sa tuto Elizabeth!"pozrel na neho Clint prísnim pohľadom

,,Prepáč."zachmúril sa na mňa

,,Tak poď ideme spať!"Laura vstala z gauča

,,Ach bože. Tak rýchlo rastie. Za chvíľu tu už bude behať s nejakou babou!"vzdychol si Clint

,,Máš pravdu!"vzdychol si práve sadajúci Tony