Viac ako ČLOVEK

14.kapitola

Slnečné lúče jej jemne šteklili líca. Zakryla si tvár dekou,no nebol tam žiaden rozdiel. Zamotala sa do deky.

Vtedy jej došlo,že ja okolo nej priveľa miesta. Prudko sa postavila. Obzerala sa dookola,no Maxa nevidela.
"Max! Max!"
Zoskočila z korby. Prehladala auto,no nikto tam nebol. Niečie ruky sa zozadu ovynuli okolo jej trupu. Rýchlo sa otočila. Stál za nou Max. Voda ,ktorá mu kvapkala z vlasov pomaly stekala po jeho obnaženej hrudi. Udrela ho päsťou do hrude.
"Vystrašil si ma!"
"Prepáč. Nejdeš si zaplávať?"
"Nemám plavky."
Zamával rukou v ktoreh mal jej modré plavky.
"Zbehol som na farmu a našťastie bola Kristína hore."

Voda jej pošteklila chodidlá. Na jeden nádych doplávala k molu. Pozorne si ju prezeral.
"Často plávaš?"
"Iba občas."
"Vydržala si až pridlho pod vodou."
"Je to len o cviku."
Stratila sa pod vodnou hladinou. Nebola schopná mu dalej klamať priamo do očí. Vynorila sa. Znovu ho nevedela nájsť. Niečo ju stiahlo pod vodu. Reflexívne sa premenila. Skryla sa do vyšších rastlín na dne jazera. Max vyliezol na molo. Ona,ona sa pred ním premenila!

Pomaly sa vynorila. Skúmavo si prezeral jej modrú tvár.
"Čo si zač?"
"Argarik."
Nemalo zmysel klamať. Skočil do vody a doplával k nej. V očiach mu poskakovali zvedavé iskierky. Dotkol sa jej líca. Končekmi prstov pohladil slyzké žiabre. Fascinovane na nu hľadel. Sadla si na molo a on ju nasledoval. Opatrne hladil závoje na jej zápästiach. Skryla svoje tajomstvo. Strhol sa. Preplávala k brehu,obliekla si šaty a bola na odchode,ked ju zastavil.Pritiahol si ju k sebe. Jej zelené oči blúdili po jeho tvári.
"Stále mám rád tvoju porcelánovú pokožku,zelené oči a ohnivé vlasy."
"Vidíš biele dúhovky,rovnako sfarbené vlasy,modrú pokožku a slyzké žiabre."
"Nie!"
"Ale áno! Vidíš iba monštrum."
Vytrhla sa z jeho zovretia. Chytil ju za ramená a zabodol svoje temné oči do jej zelených.
"Si nádherná či už takto alebo s plutvami. Nič sa tým nezmenilo! Pri tebe slovo výnimočná naberá iný význam."
"Som len príšera. Nemala som sem chodiť."
"Nevrav hlúposti!"
"Zabudni na mna."
Sklamane na nu hľadel. Jeho dlane s ľahkosťou sklzli z jej ramien a ona mohal bez problémov odísť. Maxovo auto zmizlo z brehu jazera. Myšacími krokmi dokráčala na farmu.

Kristína sedela v kuchyni nad ranajkami. Alia rýchlo prebehla do izby. Zvalila sa na posteľ. Vodopády slz jej stekali po lícach. Kristína dobehla za nou. Sadla si vedľa nej.
"Čo sa stalo?"
Alia sa premenila a ukázala na svoju modrú tvár.
"Toto! Toto sa stalo!"
Kristína si zakryla rukou ústa. Aliino telo pokryla porcelánová pokožka.
"Ako zareagoval?"
"Bol fascinovaný."
Kristína ju silno objala. Odtiahla sa,vzala si čisté oblečenie a nechala Kristínu sedieť v izbe.

Horúca voda stekala pomedzi jej ryšavé vlasy. Slzy sa zlievali s kvapkami vody. Oprela sa o chladvú stenu sprchového kútu a sklzla sa dolu. Vzliky zaiali malú kúpeľnu. Tečúca voda ju bodala ako ihli. Vypla ju a vyliezla zo sprchy. Obliekla si voľné tričko a šortky. Zahľadela sa do zrkadla. Z očí a vlasov zmizla farba,pokožka zmodrala a objavili sa žiabre spolu so závojmi. Končekmi prstov prešla po žiabrách na lícach. Plávacie blany medzi prstami sa vo svetle neonky ligotali. Stále videla Maxovu užasnutú tvár. Hľadel na nu rovnako ako vtedy ked mu zachránila život.