Viac ako ČLOVEK

3.kapitola

Alia netrpezlivo odpočítava dni do konca prázdnin. Čoraz viac sa blížil koniec a ona stále nevie meno toho chlapca. Nespočetne veľa krát ho videla ,no vždy mala pocit že vidí len ona jeho. Štvalo ju keď v jeho prítomnosti videla nejaké dievča. Závidela každej ktorá s ním čo by len prehovorila. Kristíne zatiaľ neprezradila jej city k neznámemu chlapcovi. Síce už Kristína vedela aj o jej tajomstve a aj sa spolu v noci vytrácali z domu,stále si nebola istá či by bolo správne povedať jej o svojich citoch k nemu. Z ten čas čo tu je si nazbierala celkom slušnú zbierku kníh. Vždy keď šla Kristína na nejakú párty prehovárala Aliu aby šla s ňou,no ona radšej ostala na farme. Možno by ho tam aj stretla,ale ak by ho videla s priateľkou zrejme by to nezniesla. Síce je zaľúbená prvý krát ,ale o sklamaniach jej povedala dosť aj Kristína a kedysi aj Elísia. Kristína vošla do izby.

„Čo tu tak znudene sedíš?"

„Oddychujem."

„Z nič nerobenia?"

Už,už je chcela odpovedať keď do izby vliezol Frederik. Vydeseným pohľadom pozrel na Kristínu.

„So Síriom je zle!"

Kristína sa bez slova rozbehla dolu schodmi. Bežala hneď sa ňou keď si uvedomila že na tom niečo nesedí. Prudko sa otočila k Frederikovi ktorý šiel hneď za ňou.

„Mal by si sa dať na herectvo."

„Konečne sme sami."

Chytil ju okolo pása a snažil sa ju pobozkať keď mu skočila na nohu. Čo najrýchlejšie vybehla von. Kristína bola od nervov tak červená až vyzerala ako rajčina. Len čo Frederik vybehol,Kristínin úder päsťou ho zvalil na zem. Ostal zarazene ležať na zemi. Potom sa pozviechal a čo najrýchlejšie zmizol. Skôr ako stihol ujsť sa obe začali smiať.

„Poďme k jazeru Al!"

„Nič lepšie ťa ani nemohlo napadnúť!"

Alia sa ponorila. Dotkla sa dna a vyplávala na hladinu. Kristína sa opaľovala na móle. Pomaly plávala ku Kristíne keď začula auto. Rýchlo sa ponorila a potom sa už v ľudskej podobe pomaly vynorila. Kristína z móla pozorne sledovala skupinku ľudí okolo auta. Sadla si na mólo ku Kristíne a skákala pohľadom po ľudoch v skupinke pri aute. Najprv sa zarazila keď ho uvidela vynášať chladiaci box z auta. Položil box pár metrov od brehu a pozrel smerom k mólu. Usmial sa. V tom momente ju zaplavila neskutočná horúčava. Pokiaľ neskočila do vody,cítila na sebe jeho pevný pohľad. Naposledy sa obzrela,no už ho nezahliadla. Celou cestou späť na farmu ju Kristína podpichovala.

„Mohla si mu aspoň zakývať."

„Už ma vidíš."

„Dobre,ale potom nenariekaj keď ho uvidíš s inou."

„Takú radosť ti nespravím."

Kristína vystrúhala grimasu a kráčali ďalej. Po zotmení sa Alia vrátila k jazeru. Dúfala že tam už nebudú,no auto sa nepohlo ani o milimeter. Dym z ohňa pomaly stúpal k oblohe. Sadla si za krík a sledovala skupinku ľudí pri aute. Spoznala ho len vďaka pevnému držaniu tela. Prehrabol si mokré vlasy. V kvapkách vody na jeho tele sa odrážala žiara ohňa. Srdce jej bilo ako o preteky. Striaslo ju od zimy. V snahe zahriať sa si objala kolená. Strhla sa na kroky smerujúce k nej. Opatrne vstala a pomaly kráčala do húštiny za ňou. Ticho prehlušoval len tlkot jej srdca. Cúvala keď sa jej dotkla niečia ruka. V tom momente skamenela a neisto sa otočila. Vydýchla si keď za sebou zbadala Kristínu.

„Nabudúce aspoň napíš odkaz kam ideš!"

„Ak nezabudnem."

„Koho takého si špehovala?"