Viac ako ČLOVEK

2.kapitola

Prvý týždeň Alii ubehol rýchlo. Chodili s Kristínou jazdiť,zabávali sa na Frederikovi,boli pár krát v meste. Cítila že znovu našla stratenú sestru. Okolo ôsmej večer nabehla Kristína do izby. Niečo ju neskutočne nadchlo.

„Ali obleč si niečo pekné ideme von!"

„Teraz?"

„Zlatíčko je len osem. Večer sa len rozbieha!"

„Kam vlastne ideme?"

„Kamarátka má pri jazere narodeninovú párty."

Jazero! Toto slovo potrebovala Alia počuť. Kristína niečo hľadala v skrini. Alia si obula červené conversky a čakala na Kristínu.

„Hádam nechceš ísť v tomto Al?"

„Prečo nie?"

Čo je zlé na krátkych rifľových nohaviciach a čiernom tričku s krátkym rukávom?

„Daj si toto a bude to tip top!"

Hodila po Alii biele tielko do pol pása. Dole bolo rozšírené a jemne sa zvlnilo. Chcela namietať,no keď videla Kristínin spokojný pohľad ostala ticho. Kým sa ona obliekla Alia si šla sadnúť dole. Vzala si knihu a prečítala polovicu kým sa Kristína chystala. Matilda sa pri pohľade na Aliu zarazila.

„Nepozeraj tak na mňa. Navliekla to na mňa Kristína."

„Vedela som že mi to tielko je povedomé."

Kristína zbehla dolu v jemne ružových letných šatách po kolená. Chytila Aliu za zápästie a vytiahla ju von. Tá sa snažila dobre si pamätať kadiaľ idú. Konečne boli pri jazere. Alii pri pohľade na hladinu naskočili zimomriavky. Hlasná hudba a krik. Takto má vyzerať párty? Je to ako vystrihnuté z nejakého amerického filmu. Boli už takmer tak keď zastala. Kristína si všimla že ju stratila až keď jej chcela niečo povedať. Nechápavo na ňu hľadela. Alii pri pohľade na také množstvo ľudí zovrelo žalúdok. Sadla si na breh. Hypnotizovala ju hladina jazera. Niekto je položil ruku na rameno. Otočila sa. Stála za ňou Kristína.

„Si v poriadku?"

„Desí ma veľké množstvo ľudí."

„Tak si tu chvíľu poseď a ak budeš chcieť potom prídi za mnou."

Alia len prikývla. Za pár minút sa Kristína stratila v dave ľudí. Najradšej by sa vrhla do jazera. Pomaly prešla okolo jazera. Vyzula sa a nechala vodu aby jej šteklila chodidlá. Ten pocit ktorý ju zaplavil sa nedá opísať. Cítila sa ...konečne sa cíti tak ako má. Obula sa a rozhodla ísť za Kristínou. Kristína ju objala. Začala je predstavovať ľudí. Normálny človek by v toľkých menách už mal chaos ale Alia si pamäť trénovala. Vždy keď čítala knihu snažila si zapamätať jednu celú kapitolu. Každý jeden chlapec si ju pozorne premeral. Nevenovala tomu nejakú zvláštnu pozornosť. V komunite sa po nej všetci tak pozerali. Zatočila sa jej hlava. Pevne zovrela Kristínino rameno. Šli trochu bokom. Alia si ovlažila tvár. Toto som potreboval! Nebola zvyknutá na takú dlhú dobu v ľudskom tele. Musím sa premeniť! Poslala Kristínu baviť sa. Počkala kým sa zotmie. Keď mesiac ožiaril vodnú hladinu na tvári sa jej objavil spokojný úsmev. Našťastie mala pod oblečením plavky. Krátke nohavice spolu s tielkom prevesila cez conversky. Nadšene skočila do vody. Rozvírená voda jej hladila telo. Z vlasov a očí sa vytrácala farba. Plávacie blany medzi prstami sa v mesačnom svetle krásne ligotali. Konečne to bola ona! Lákalo ju vynoriť sa,no nemôže riskovať prezradenie. Z brehu sa začali ozývať panické výkriky. Pomaly sa vynorila. Kým bola nad hladinou znovu vyzerala ako človek. Kristína stála pri kôpke Aliiních vecí a tvár jej zdobil vydesený výraz. Vyliezla z vody. Obliekla sa. Kristína sa vrátila na párty. Okolo polnoci boli doma. Kristína ledva prepletala nohy. Nemala toľko piť! Našťastie Matilda už spí. Uložila Kristínu do postele. Hneď zaspala a tak šla Alia dole. Niečo zjedla a vytratila sa z farmy. Pri jazere už nikto nebol. Bola úplne premenená keď skočila do vody. Konečne! Studená voda jej jemne hladila telo. Preskúmala jazero centimeter po centimetri. Cez hladinu sa predrali prvé slnečné lúče. Nechala zmiznúť svoju modrú pokožku. Akurát v momente ako vstúpila na vonkajšiu verandu,Matilda vychádzala von.