Viac ako ČLOVEK

7.kapitola

Pozorne si ju prezeral,z poličky vzal akýsi zápisník. Pohľadom prebehoval z Aliinej tváre a stranami zápisníka,dokončil svoj tajomný zápis a odložil zápisník.

"Pocti ma svojou premennou späť."

Spravila čo povedal,nemalo by zmysel ak by odporovala. So slzami v očiach sa čo najrýchlejšie zmenila späť na človeka. Začal niečo hľadať na poličke. Využila príležitosť švihla nohami a Frederikov otec tvrdo dopadol na zem. Skôr ako sa stihla postaviť,on už dávno stál na nohách,omotal si jej dlhé vlasy okolo zápästia. Okamžite spoznala čepeľ dýky. Zabije ma! Jediná myšlienka,ktorá jej preblesla mysľou,zhlboka sa nadýchla. Pevnejšie jej stiahol vlasy. Švihol rukou v ktorej mal Aliinu dýku,prehla sa dopredu.

Vlasy ju pošteklili tesne pod lopatkam,tie ktoré mal omotané okolo zápästia pomaly beleli. Ja,ja žijem! Bol zhypnotyzovaný jej blednúcimi vlasmi,v momente ako vybledol posledný vlas,už bola dávno vonku z krytu. Konečne ju neobmedzovali žiadne putá. Jej očiam chvíľku trvalo zvyknúť si na ostré slnko,precitla pri desivom reve. Rozutekala sa preč. Jeho až neľudské výkriky ju hnali ďalej. Začala spoznávať les ktorým bežala,konáre a vysoká tráva ju potkýnali,nič iné okrem tlkotu svojho srdca nepočula. Konečne uvidela hladinu jazera.

Rezavá bolesť jej prešla zápästím.vedľa nej dopadla jej zakrvavená dýka. V behu sa jej podarilo vyzliecť si tenkú mikinu a obviazala si ju okolo zápästia. Našťastie už bola dostatočne blízko jazera a mohla sa skryť pod vodnú hladinu. Nepríjemná bolesť jej preletela celým telom. Konečne sa jej podarilo naplno premeniť,skryla sa pod mólo. Krv zafarbovala vodu,ticho prerušili výstreli. Opatrne sa vynorila,spoza mola hľadela na chlapa so zbranou mieriacu do vody. Skryla sa za molo. Porezanú ruku držala nad hladinou,pevnejšie stiahla mikinu. Našťastie si ju nevšimol. Šialené výstreli prerušil zvuk motora,známe auto zastalo na brehu. Nevenoval tomu pozornosť a strielal dalej. Rýchlo sa premenila na človeka. Ešte zopár krát vystrelil a potom si všimol skupinku tínedžerov stojacu na brehu. Z jazera vytiahol mrtve ryby,zamával nimi vo vzduchu a čo najrýchlejšie zmizol. Jej pohľad spočinul na skupinke tínedžerov,všetci hľadeli na neznámeho strelca až na čiernovlasého chlapca,ten pozorne sledoval Aliu. Skôr ako upadla do bezvedomia,stihla vyliezť na drevenné molo. Posledné čo videla bola jeho tvár,s úsmevom zatvorila oči.

Z Maxovho pohľadu...
Znovu naňu myslel,sedel s partiou v aute a smerovali k jazeru. Ľutoval ,že sa jej nespýtal na jej meno keď s ňou bol ani len sa jej nepoďakoval za záchranu života. Rozhodol sa,že ak bude pri jazere pôjde za nou.
"Max!"
Strhol sa pri skrýknutí jeho mena,potriasol hlavou a otočil sa k Erikovi.
"Si v pohode,brácho?"
Len prikývol. Konečne dorazili k jazeru,odstavil auto a všetci vystúpili. Vyzeralo to tu tak ako obvykle.

Všetci sa strhli na výstreli. Na čo ten šialenec strieľa? Prebehol očami po hladine jazera,vtedy ju uvidel. Kráska sa skrývala za molom. Ten šialenec strieľa na nu! Výstreli utíchli. Chlap sa stratil medzi stromami. V momente si vyzliekol tričko a vyzul topánky.
"Max,kam sa tak ponáhlaš?"
"Okamžite volaj sanitku,Erik!"
Konečne k nej doplával,ležala v bezvedomí na mole. Pozorne si ju prezrel. Opatrne jej odviazal mikinu zo zápästia,tezná rana začala opäť krvácať. Zdvihol jej ruku,čím zastavil krvácanie. Pomalšie a pomalšie sa jej dvýhal hrudník. Ranu jej opäť obviazal mikinou a poriadne utiahol. Podal jej prvú pomoc.
"Nemôžeš odísť! Prosím,ostan somnou!"
Konečne sa poriadne nadýchla. Dievčina s ťažkosťou udržala otvorené oči. Na brehu už stála sanitka. Vliezol do vody a opatrne ju stiahol za sebou,jednou rukou ju zo zadu držal okolo pása. Jej poranená ruka ležala na jeho ramene a končekmi prstov sa dotýkala jeho krku,doplával s nou k brehu. Erik so Sašou mu pomohli vytiahnuť neznáme dievča z vody. Sanitári ju naložili na lôžko. Pokiaľ ju jeden obzeral,druhý sa rozprával s Maxom.
"Pane,neviete čo sa jej stalo?"
"Na zápästí ma reznú ranu a jeden šialenec sa ju pokúšal zastreliť."
"Viete o nej niečo?"
"Viem kde býva. Kúsok odtiaľto je konská farma."
"Dakujem."
"Bude,bude v poriadku?"
Hlas mu takmer zlihal. Sanitár len prikývol. Len čo ju naložili do sanitky,odišli.

Max sa zdrvene oprel o kapotu svojho auta. Čo,čo sa to tu stalo? Prehrabol si vlasy. Znovu a znovu si to premietal v hlave. Sledoval svoju partiu ako sedí na brehu. Chcel sa jej podakovať za záchranu života,no nakoniec ju musel zachrániť. Erik sa postavil vedľa neho.
" Max,asi by bolo lepšie keby ideš domov. Nevyzeráš dobre."
"Zvládnete to tu bez mna?"
Erik ho tľapol po pleci a vrátil sa k zvyšku patrie. Pri pojhľade na jazero sa mu vybavila jej mrtvolne bledá tvár.

× × ×
Tlak na hrudníku ju donútil precitnúť. Pľúca sa jej zaplnili kyslíkom. Ledva udržala otvorené oči. Jeho tvár bola vydesená,no v očiach mal úľavu. Pomaly s nou doplával na breh. Z vody ju vyťahovali další dvaja ľudia. Najradšej by ostala v jeho náručí. Chladné lôžko ju dostatočne prebralo. Pootvorenými očami sledovala dianie okolo seba. Sanitár ktorý stál pri nej sa zatváril zvláštne pri pohľade na jej zápästie. Zatvorila oči.

Pomaly si prezerala vnútro sanitky. Po chvíli jazdy zastali.
"Paľo ostala ešte nejaká Argaríska krv?"
"Je jedna z nás?"
Sanitár -Paľo sa hrabal v neakom boxe.
"Má zanmenie."
Paľo víťazne zdvyhol vrecúšlo s fialovo-modrou tekutinou. Ihla jej prepichla kožu. Konečne sa cítila lepšie. Pevne obviazaný obväz ju trochu škriabal. Doširoka otvorila oči. Pomaly sa oprela o lakte. Obaja sanitári ju pozorne sledovali.
"Kto sú Argarikovia?"
"My! Vidno ,že si z jednej z mladších komunít. Tak,teraz už vieš čo si."
"Konečne."
Obaja sa usmiali a prešli do prednej časti sanitky. Ked znovu zastali myslela si ,že sú v nemocnici,no mýlila sa. Zastali na farme. Matilda bola šťastná a vydesená zároven. Pokiaľ sa Matilda rozprávala s jedným sanitárom,druhý pomohol Alii vyjsť hore do izby. Posadila sa na posteľ. Len čo sanitár odišiel,prisadla si k nej Kristína. Silno ju objala. Ked ju Kristína pustila ,Alia zalapala po vzduchu.
"Ani si nevieš predstaviť ako veľmi sme sa báli."
"Ako dopadol Tomáš?"
"Skončil v nemocnici. Upratovačka ho našla v izbe s rozbitou hlavou."
"Tak to som na tom asi lepšie. Prišla som len o pár centimetrov vlasov."
"Minimálne o pol metra."
"Oni dorastú."
Alia si ľahla do postele. Bola naozaj unavená. Kristína sa na nu usmiala a odišla z izby. Len čo zatvorila oči,videla jeho vydesenú tvár. Strhla sa. Pretrela si oči a pomaly si sadla. Musela sa oprieť o stenu. Zatočila sa jej hlava. Mierne chladná stena ju trochu upokojovala. Stále si úplne neuvedomila čo sa stalo. Zvesila nohy z postele a prehla sa do predu. Hodnú chvíľu nemo sedela. Zatvorila oči. Premietala si dnešné udalorti. Skúsila sa postaviť,no ešte sa dostatočne nezotavila. Doľahla na nu únava a zaspala.