Viac ako ČLOVEK

25.kapitola

Vystúpila z auta so stiahnutým žalúdkom,Max sa nejak zdržal. Po chvíli vystúpil z auta,chytil ju za ruku a pozrel do jej zelených očí,v ktorým sa ligotali slzy.
"Mám strach."
"Nemá sa čoho báť."
Povzbudil ju bozkom na čelo,pomaly vykročili smerom k farme.

Kráčala pomaly,v kútiku duše dúfala,že toto celé je len jeden z jej zlých snov. Max zastal,v jeho temných očiach bol strach a zopár zabudnutých sĺz.
"Nemal som ho k vám nosiť,nič z tohto by sa nestalo,prepáč mi to."
Vzala jeho tvár do dlaní,odmietal sa pozrieť do jej očí. Chcela namietať voči tomu,čo povedal,no niekto otvoril vchodové dvere.
"Ale,ale Rómeo a Júlia prišli skôr,ako sa stihla stať nejaká tragédia."
Frederikov otec sa oprel o zárubňu,hral sa so zbraňou a na tvári mu sedel výraz psychopata. Stála pred Maxom,až teraz si začala uvedomovať čo sa vlastne deje. Frederikov otec mávol zbraňou smerom dnu. Max v snahe ochrániť Aliu vykročil prvý,no svojim rozhodnutím nahral tomu psychopatovi do kariet. Ten zamkol dvere,zdrapol Aliu a s víťazným úškrnom pozrel do okna,za ktorým stál Max.
"Pokús sa o niečo a tentokrát to bude na mieste mŕtvych rýb ona."
Alia sťažka preglgla. V celej tejto dramatickej situácií bola rada,že sa nič nestane Maxovi,Matilde a ani Kristíne.
"Dúfam,že ste nechali kľúče v aute."
Len prikývla,teraz sa definitívne všetko skončí.

Musí sa pokúsiť ujsť aj keby to bola posledná vec,ktorú spraví. Pozornosť Frederikovho otca sa na malý moment prestala venovať Alii,tá využila situáciu a vytrhla mu zbraň .
"Maličká,veď ani netušíš,ako sa to používa."
Nabila,no sama nevedela ako a škodoradostne sa usmiala.
"Nepodceňujte ma."
"Si si istá,že tam sú náboje?"
"Hneď to zistím.'
Nemôže sa nechať ničím rozhodiť,snažil sa ju rozptýliť prudkým pohybom,no mal to márne. Zrazu spoza auta vybehlo zopár policajtov,Alia si vydýchla. Okamžite tomu hlupákovi nasadili putá a odviedli ho do neďaleko odstaveného policajného auta. Chcela odovzdať zbraň policajtovi,ktorý pri nej zostal,no niekto jej ju vytrhol z rúk. 

Zarazene hľadela na Frederika,ktorý mieril zbraňou presne na jej srdce. policajt,ktorý tam zostal jej chcel pomôcť,no Frederik ho postrelil najprv do stehna a následne do ramena. So zdesený výrazom začala cúvať,chrbtom vrazila do drsnej kôry stromu. Frederik stál oproti nej mieriac zbraňou na jej čelo,mal na tvári rovnaký šialený výraz ako jeho otec.

"Od začiatku mi na tebe niečo nesedelo."

"Nemusíš byť ako tvoj otec."

"Viem,že nie ,no baví ma sledovať vydesené výrazy podobné tvojmu. máš pred smrťou nejaké posledné želanie?"

"Podaj mi zbraň"

Nechápavo na ňu hľadel,no ona presne vedela,čo sa stane. Vzala mu zbraň akurát v momente,keď sa naňho vrhol Max a obaja dopadli na zem. Max ho vôbec nešetril,zasypával ho údermi a Frederik nemal ani najmenšiu šancu. Keď sa vrátil jeden z policajtov,ktorý odviedol Frederikovho otca,Max zdvihol dobitého Frederika čím umožnil policajtovi,nasadiť mu putá. Následne pomohol zranenému policajtovi vstať a provizórne ho ošetril pomocou auto lekárničky. Alia pristúpila k autu,kde max ošetroval policajta a podala mu zbraň. 

"Obaja ste odvážny,ďakuejm za pomoc."

Max objal Aliu okolo ramien,konečne bolo všetko tak ako má. Po chvíli si policajt odviedol svojho zraneného kolegu a ostali tam sami dvaja.

Tak ľudkovia,tu je po dlhšej dobe ďalšia kapitola. Dúfam,že sa vám páčila a neukamenujete ma ak vám tera prezradím,že do konca príbehu zostáva jedna kapitola + epilóg. Takže to je nadnes všetko,čo som vám chcela povedať.