Viac ako ČLOVEK

12.kapitola

Pomaly kráčali známou lesnou cestičkou.
"Si krásna."
Cítila ako sa červená. Jeho temné oči boli vdaka čiernej košeli a tmavým rifliam ešte temnejšie,no niečo v nich bolo tajomne krásne.
"Si prvý kto mi to povedal."
"Tomu neverím."
"Pravde sa verí ťažko."
V momente oľutovala,že to povedala. Zapadajúce slnko zafarbovalo okolie do orandžova. Aj jej pokožka vyzerala tmavšie. Trochu za ním zaostávala. Pozorne si ho prezerala. Stále nemohla uveriť tomu,že je tak blízko chlapca od jazera.

Čierna košeľa dokonale obopínala jeho široký chrbát. Čierna farba viac zvýraznovala jeho peknú postavu. Otočil sa a všimol si,že zaostáva. Nechápavo na nu hľadel.
"Deje sa niečo?"
Podišiel k nej. Bol tak blízko,až cítila jeho dych. Neisto sa mu pozrela do očí. Strácala sa v tej nekonečnej temnote. Usmiala sa.
"Mám,mám niečo na tváry?"
"Je dokonalá!"
Začervenal sa. Vtedy si uvedomila,že to povedala nahlas. Pomaly si preplietol prsty s jej porcelánovými. Pri jeho dotyku jej naskočili zimomriavky. Pokračovali k ceste.
"Myslela si to vážne?"
"Čo?"
"To o mojej tvári."
"Áno."

Ligot hladiny jazera jej udrel do očí. Všetky udalosti ktoré sa tu odohrali sa jej premietli v mysli. Zhlboka sa nadýchla. Nič z toho sa z neho nezopakuje! Je s ním a obaja sú v poriadku. Sú spolu! Stisla mu ruku. Jeho tvár takmer nespoznala. Na perách mu sedel krásny úsmev a v očiach mal iskierky šťastia. Telo jej spaľovala neutíchajúca horúčava.

Stiahlo jej žalúdok ,ked si uvedomila že kráčajú k jeho patrií. Znervoznela,no nedávala to najavo. Chlapec ktorý jej dakloval za záchranu Maxovho života sedel najdalej od ohna,niečo držal v ruke. Štíhla blondínka sa k nim otočila tvárou. Jej bezchybné vlasy dopadali na dokonale opálené ramená. Vyčítavo na Aliu pozrela. Chlapec s gitarou im zamával. Hnedovláska otočená k nim chrbtom sa prudko otočila. Čierne rámy dioptrických okuliarov pristali jej milej tvári. Pomaly dokráčali k ohnisku. Maxovi kamaráti pristúpili k nim okrem chlapca sediaceho dalej. Chytil ju okolo pása. Chlapec s gitarov jej chcel podať ruku,no blondínka ho odstrčila nabok. Falošne sa na Aliu usmiala.
"Al to je Saša."
"Alex,som Alex."
Aliu pobavil Maxov otrávený výraz.
"Teší ma."
"Nie je na teba nejako moc slušná?"
Brunetka poťukala Sašu po pleci. Tá sa k nej prudko otočila.
"Saší aj mi sa chceme zoznámiť."
Blondínka si otrávene sadla k ohnu. Brunetka sa neisto usmiala.
"To je Nela."
"Ahoj!"
"Ahoj!"
Nelin úsmev jej pripadal oveľa úprimnejší ako Sašin. Chlapec s gitarov si prehrabol gaštanové vlasy. Max ho chcel predstavič,no chlapec ho predbehol a vystrel k Alii ruku.
"Ahoj som Dominik."
"Alia."
Dominik sa zatváril zvláštne.
"Max nerád to vravím,no Erik našiel fľašu."
Max si zničene pretrel tvár. Takmer si sadli k ohnu,no Erik sa dotackal k ohnu s fľašou v ruke. Omámene sa pozrel na Aliu.
"Mna s líštičkou nezoznámiš?"
"Aj tak by si si to nepamätal."
Dúfala,že ju nepočul. Max sa pousmial.
"Čo si to povedala?"
Vyštekol na Aliu. Tá vstala,no v momemte sa pred nu postavil Max.
"Maxík mohol si si so mnou vypiť,nebol by si taký zaťatý. Saška by bola len rada. Mohal by si s tebou robiť čo by chcela."
Blondínkynu tvár zaliala červen. "No čo Maxík nemáš mi čo povedať? Ved vravím len pravdu. Aspon by si sa uvolnil a nestál ako kôl pri veveričke. Vidím ako to tebou lomcuje a najradšej by si z nej strhol šaty."
"Drž hubu!"
Pri Maxovom skrýknutí až podskočila. Ten zatínal ruky do pästí a na tvári mal vražedný výraz. Erik sa nepríčetne smial. Opatrne položila ruku na Maxovo rameno. Prudko sa k nej otočil.
"Pomaly pôjdem."
Skôr ako stihol namietať mu dala pusu na líce a odišla. Ked si bola istá,že je dostatočne daleko trochu spomalila. Slzy sa jej začali kotúlať po tvári. Každým krokom kráčala pomalšie. Objala si ramená,zastala. Sadla si na zem,objala si kolená a oprela si o ne čelo. Plač vystriedali tiché vzliky.

Z Maxovho pohľadu...
Lomcoval ním hnev.
"No čo Maxík nemáš mi čo povedať? Ved vravím len pravdu. Aspon by si sa uvolnil a nestál ako kôl pri veveričke. Vidím ako to tebou lomcuje a najradšej by si z nej strhol šaty."
"Drž hubu!"
Zacítil niekoho ruku na ramene. Otočil sa k Alii. Vyzerala vydesene.
"Pomaly pôjdem."
Odišla skôr ako si to uvedomil. Zanechala otlačok svojich pier na jeho líci. Hodnú chvíľu na nu smutne hľadel. Nahnevane sa otočil k opitému Erikovi. Postavil sa tvárou k nemu. Omámil ho alkoholový opar.
"Preskočilo ti? Ako si si vôbec dovolil otvoriť fľašu? Veľmi dobre si vedeľ ,že príde a aj tak si sa ožral ako prasa! Spravil si to naschvál? Toto si pokašľal,skončil som s tebou!"
"Si ako vymenený a to len kvôli tamtej veverici!"
"Na Aliu si hubu neotváraj!"
Otočil sa a kráčal za Aliou. Nevenoval pozornosť Erikovmu kriku. Ked klesla na zem rozbehol sa k nej.

Pozrela nanho. Na tvári sa jej ligotali slzy. Vstala a oprášila si šaty. Pevne ju objal. Znovu sa rozplakala. Tvár mala opretú o jeho hrudník,čelo si položil na jej rameno. Cítil ako v dlaniach zoviera jeho košeľu.
+ + +
Pozrela sa hore. Max stál pár krokov od nej. Vstala a oprášila si šaty. Nenabrala odvahu ,aby sa mu pozrela do tváre. Znovu sa rozplakala ,ked ju objal.

Pozrela hore. Hľadeli si priamo do očí. Zaplavilo ju neskutočné šťastie. Srdce jej tlklo ako o preteky. Pomaly sa k nej naklonil a usmial sa. Jemne priložil pery na jej. V dlaniach držal jej porcelánové líca. Chvíľu stála na špičkách,no potom sa k nej sklonil. Zasmiala sa. Znova a znova ju bozkával. Nikdy nič krajšie nezažila. Zalapala po vzduchu. Pozorne si prezrel jej tvár.
"Si nádherná."
Do líc sa jej nahrnula červen. Usmievali sa na seba. Chytil ju za ruku.

Ahojte! Tak tu je dalšia kapitola. Dúfam že sa vám bude páčiť. Chcela by som vám podakovať za prekonanie 250 čitateľov :)